Kadučné konanie
„Spoločníka, ktorý nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote, môže valné zhromaždenie zo spoločnosti vylúčiť
Zo zákona platí, že ostatní spoločníci nemôžu vylúčiť spoločníka zo spoločnosti proti jeho vôli. V prípade nesplnenia povinnosti splatiť peňažný vklad nastupuje povinnosť platiť úrok z omeškania vo výške 20 % z nesplatenej sumy, ak spoločenská zmluva, resp. stanovy neustanovujú inak (obmedzenia v tomto smere zákon neustanovuje, takže by bolo možné stanoviť úrok z omeškania tak vyšší, ako aj nižší, poprípade ho vylúčiť).
Osobitne upravený postup vedúci k vylúčeniu spoločníka zo spoločnosti, ktorý je v omeškaní so splatením svojho vkladu, sa nazýva kadučné konanie. V teórií sa v minulosti pod pojmom kadučné konanie rozumelo napríklad konanie o likvidácií starých úschov (§ 367 Občianskeho súdneho poriadku z roku 1950), konanie o odúmrti a v súčasnosti sa najčastejšie používa tento pojem na pomenovanie konania o vylúčenie spoločníka v spoločnosti pre omeškanie so splatením vkladu.
Kadučné konanie môžeme rozčleniť na dve fázy. V prvej fáze je potrebné vyzvať spoločníka, ktorý je v omeškaní s plnením vkladovej povinnosti, a to pod hrozbou vylúčenia zo spoločnosti, aby svoju vkladovú povinnosť splnil v náhradnej lehote uvedenej vo výzve. Táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace.
Ak spoločník nesplní povinnosť splatiť vklad ani v dodatočnej lehote, môže byť rozhodnutím valného zhromaždenia zo spoločnosti vylúčený. O vylúčení spoločníka rozhoduje valné zhromaždenie jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, pokiaľ spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov.36 Je potrebné dodať, že dotknutý spoločník nemá možnosť ovplyvniť rozhodnutie valného zhromaždenia, pretože tento spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo.
Ako vyplýva zo samotného znenia § 113 ods. 4, zákonodarca koncipuje predmetný dôvod zániku účasti spoločníka v spoločnosti ako právo, a preto spoločnosť nie je povinná si uvedené sankcie uplatňovať.
Proti uzneseniu valného zhromaždenia o vylúčení spoločníka zo spoločnosti nemá spoločník právo podať opravný prostriedok. Bývalý spoločník, ktorého účasť v spoločnosti zanikla rozhodnutím valného zhromaždenia o jeho vylúčení však má v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka právo podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o jeho vylúčení zo spoločnosti ak sa domnieva, že je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou, prípade stanovami spoločnosti. Vecne príslušným na
rozhodovanie o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je krajský súd v sídle spoločnosti. Bývalý spoločník má právo podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia do troch mesiacov odo dňa prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne do troch mesiacov, keď sa o uznesení mohol dozvedieť.
„Obchodný podiel (§ 114) vylúčeného spoločníka prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie.
Dňom prijatia rozhodnutia o vylúčení spoločníka, resp. dňom uvedením v tomto rozhodnutí, prechádza na spoločnosť obchodný podiel, ktorý sa v praxi nazýva i tzv. voľný obchodný podiel. K prevodu obchodného podielu dochádza priamo zo zákona na spoločnosť. Vo svojej podstate ide o výnimku zo zásady, v zmysle ktorej spoločnosť nemôže nadobúdať vlastné obchodné podiely (§ 120 ods. 1). Vzhľadom na to, že sa mení okruh spoločníkov a určenie spoločníkov predstavuje podstatnú náležitosť spoločenskej zmluvy, ako ďalší následok spojeným s vylúčením spoločníka zo spoločnosti je priamo zo zákona povinnosť zmeny spoločenskej zmluvy. Po takejto zmene sú konatelia povinný vyhotoviť nové úplné znenie spoločenskej zmluvy a postarať sa o jeho uloženie do zbierky listín.
Spoločnosť je oprávnená s takto „uvoľneným“ obchodným podielom vylúčeného spoločníka naložiť tak, že ho prevedie na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. Rozhodovať o prevode obchodného podielu je plne v kompetencii valného zhromaždenia bez ohľadu na to, či sa jedná o prevod obchodného podielu na zostávajúcich spoločníkov alebo na tretie osoby stojace mimo spoločnosti. Záleží len na vôli spoločníkov, akým spôsobom naložia s obchodným podielom pri jeho prevode, t. j. či dôjde k prevodu celého voľného obchodného na niektorého zo spoločníkov, poprípade na tretiu osobu alebo sa obchodný podiel rozdelí na zostávajúcich spoločníkov, resp. na tretie osoby mimo okruhu spoločníkov. Spôsob rozdelenia obchodného podielu bude preto závisieť od spoločenskej zmluvy, resp. rozhodnutí valného zhromaždenia. V prípade rozdelenia obchodného podielu sa preto bude vyžadovať súhlas valného zhromaždenia s týmto rozdelením, ktorý bude obsahovať aj samotný spôsob jeho rozdelenia. Inak tomu je pri spôsobe určenia ceny za prevod voľného obchodného podielu, ktorý sa už uvedie v zmluve o prevode obchodného podielu.
„Spoločníka, ktorý nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote, môže valné zhromaždenie zo spoločnosti vylúčiť
Zo zákona platí, že ostatní spoločníci nemôžu vylúčiť spoločníka zo spoločnosti proti jeho vôli. V prípade nesplnenia povinnosti splatiť peňažný vklad nastupuje povinnosť platiť úrok z omeškania vo výške 20 % z nesplatenej sumy, ak spoločenská zmluva, resp. stanovy neustanovujú inak (obmedzenia v tomto smere zákon neustanovuje, takže by bolo možné stanoviť úrok z omeškania tak vyšší, ako aj nižší, poprípade ho vylúčiť).
Osobitne upravený postup vedúci k vylúčeniu spoločníka zo spoločnosti, ktorý je v omeškaní so splatením svojho vkladu, sa nazýva kadučné konanie. V teórií sa v minulosti pod pojmom kadučné konanie rozumelo napríklad konanie o likvidácií starých úschov (§ 367 Občianskeho súdneho poriadku z roku 1950), konanie o odúmrti a v súčasnosti sa najčastejšie používa tento pojem na pomenovanie konania o vylúčenie spoločníka v spoločnosti pre omeškanie so splatením vkladu.
Kadučné konanie môžeme rozčleniť na dve fázy. V prvej fáze je potrebné vyzvať spoločníka, ktorý je v omeškaní s plnením vkladovej povinnosti, a to pod hrozbou vylúčenia zo spoločnosti, aby svoju vkladovú povinnosť splnil v náhradnej lehote uvedenej vo výzve. Táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace.
Ak spoločník nesplní povinnosť splatiť vklad ani v dodatočnej lehote, môže byť rozhodnutím valného zhromaždenia zo spoločnosti vylúčený. O vylúčení spoločníka rozhoduje valné zhromaždenie jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, pokiaľ spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov.36 Je potrebné dodať, že dotknutý spoločník nemá možnosť ovplyvniť rozhodnutie valného zhromaždenia, pretože tento spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo.
Ako vyplýva zo samotného znenia § 113 ods. 4, zákonodarca koncipuje predmetný dôvod zániku účasti spoločníka v spoločnosti ako právo, a preto spoločnosť nie je povinná si uvedené sankcie uplatňovať.
Proti uzneseniu valného zhromaždenia o vylúčení spoločníka zo spoločnosti nemá spoločník právo podať opravný prostriedok. Bývalý spoločník, ktorého účasť v spoločnosti zanikla rozhodnutím valného zhromaždenia o jeho vylúčení však má v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka právo podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o jeho vylúčení zo spoločnosti ak sa domnieva, že je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou, prípade stanovami spoločnosti. Vecne príslušným na
rozhodovanie o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je krajský súd v sídle spoločnosti. Bývalý spoločník má právo podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia do troch mesiacov odo dňa prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne do troch mesiacov, keď sa o uznesení mohol dozvedieť.
„Obchodný podiel (§ 114) vylúčeného spoločníka prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie.
Dňom prijatia rozhodnutia o vylúčení spoločníka, resp. dňom uvedením v tomto rozhodnutí, prechádza na spoločnosť obchodný podiel, ktorý sa v praxi nazýva i tzv. voľný obchodný podiel. K prevodu obchodného podielu dochádza priamo zo zákona na spoločnosť. Vo svojej podstate ide o výnimku zo zásady, v zmysle ktorej spoločnosť nemôže nadobúdať vlastné obchodné podiely (§ 120 ods. 1). Vzhľadom na to, že sa mení okruh spoločníkov a určenie spoločníkov predstavuje podstatnú náležitosť spoločenskej zmluvy, ako ďalší následok spojeným s vylúčením spoločníka zo spoločnosti je priamo zo zákona povinnosť zmeny spoločenskej zmluvy. Po takejto zmene sú konatelia povinný vyhotoviť nové úplné znenie spoločenskej zmluvy a postarať sa o jeho uloženie do zbierky listín.
Spoločnosť je oprávnená s takto „uvoľneným“ obchodným podielom vylúčeného spoločníka naložiť tak, že ho prevedie na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. Rozhodovať o prevode obchodného podielu je plne v kompetencii valného zhromaždenia bez ohľadu na to, či sa jedná o prevod obchodného podielu na zostávajúcich spoločníkov alebo na tretie osoby stojace mimo spoločnosti. Záleží len na vôli spoločníkov, akým spôsobom naložia s obchodným podielom pri jeho prevode, t. j. či dôjde k prevodu celého voľného obchodného na niektorého zo spoločníkov, poprípade na tretiu osobu alebo sa obchodný podiel rozdelí na zostávajúcich spoločníkov, resp. na tretie osoby mimo okruhu spoločníkov. Spôsob rozdelenia obchodného podielu bude preto závisieť od spoločenskej zmluvy, resp. rozhodnutí valného zhromaždenia. V prípade rozdelenia obchodného podielu sa preto bude vyžadovať súhlas valného zhromaždenia s týmto rozdelením, ktorý bude obsahovať aj samotný spôsob jeho rozdelenia. Inak tomu je pri spôsobe určenia ceny za prevod voľného obchodného podielu, ktorý sa už uvedie v zmluve o prevode obchodného podielu.
Späť na zoznam článkov
