Prevod obchodného podielu a dividendy

Prevodom obchodného podielu je prevod všetkých práv a povinností a im zodpovedajúcej účasti podiel prevádzajúceho spoločníka na spoločnosti, pretože práve tieto tvoria podiel ako taký. Právo na podiel zo zisku v zmysle § 123 Obchodného zákonníka je nesporne jedným zo základných majetkových práv spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, a je preto v zmysle § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka súčasťou obchodného podielu konkrétneho spoločníka. Zásadne preto platí, že zmluvným prevodom obchodného podielu jeho nadobúdateľ okrem iného zo zákona nadobúda i všetky práva spoločníka, a to majetkového aj nemajetkového charakteru, viažuce sa k jeho účasti v spoločnosti. Nadobúda teda samozrejme i právo na podiel zo zisku, ktoré mal podiel prevádzajúci spoločník v čase, keď nastali účinky zmluvy o prevode obchodného podielu

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2012 doručená sťažnosť Ing. R. Z., N. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 4 Obdo 10/2011-194 z 30. novembra 2011 a jeho postupom v označenom konaní. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v období od 14. februára 2002 do 8. augusta 2005 spoločníkom a súčasne konateľom spoločnosti I., s. r. o., N. (ďalej len „spoločnosť“). Spolu s ďalšími dvoma spoločníkmi sa v spoločenskej zmluve dohodli, že „výška ich peňažných vkladov zároveň vyjadruje aj mieru ich práv a povinností voči spoločnosti a spoločníkom zodpovedajúcu účasť na riadení spoločnosti... Výška peňažného vkladu zároveň vyjadruje aj výšku obchodného podielu, ktorá u spoločníka I. B. predstavovala 80 %, u Ing. J. M. 5 % a u sťažovateľa 15 % z výšky základného imania spoločnosti... Výška obchodného podielu spoločníka zároveň vyjadruje aj právo na percento podielu na zisku...“. Na valnom zhromaždení konanom 30. mája 2005 spoločníci schválili „návrh na rozdelenie hospodárskeho výsledku za rok 2004 s tým, že uložilo konateľovi spoločnosti Ing. J. M. úlohu zabezpečiť do 31. mája 2005 rozdelenie hospodárskeho výsledku za predchádzajúce účtovné obdobie, t. j. za rok 2004. Celkovo bol takýmto spôsobom rozdelený medzi spoločníkov hospodársky výsledok – časť zisku za rok 2004 vo výške 3.200.000,- Sk, pričom keďže spoločenská zmluva neurčovala nič iné, sťažovateľ mal v súlade s ust. § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na svoj podiel na rozdeľovanom zisku spoločnosti... za rok 2004 vo výške 480.000,- Sk... Tento podiel na zisku spoločnosti... však sťažovateľovi do dnešného dňa nebol uhradený... Na druhej strane, spoločníkom Ing. J. M. a I. B. boli ich podiely na zisku spoločnosti... riadne vyplatené.“. Sťažovateľ 1. augusta 2005 uzatvoril so spoločníkom I. B. zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorou na nadobúdateľa previedol svoj obchodný podiel „za dohodnutú sumu 1,- Sk“, pričom sťažovateľ v zmluve vyhlásil, že „nemá žiadne záväzky voči spoločnosti a spoločnosť nemá žiadne záväzky voči nemu“. 2 Sťažovateľ listom z 3. marca 2009 požiadal spoločnosť o úhradu dlžnej sumy zodpovedajúcej podielu na rozdeľovanom zisku spoločnosti za rok 2004. Keďže spoločnosť mu oznámila, že „nevedie v evidencii žiadne záväzky voči nemu“, podal 23. apríla 2009 na Okresnom súde Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) žalobu, ktorou sa voči spoločnosti domáhal zaplatenia predmetnej sumy. Okresný súd rozsudkom č. k. 14 Cb 166/2009-107 z 9. februára 2010 žalobe sčasti vyhovel a uložil spoločnosti povinnosť zaplatiť sťažovateľovi žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania 9,5 % od 31. marca 2009 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti, čo sa týka úrokov z omeškania vo výške 14 % od 1. júna 2005 do zaplatenia, okresný súd žalobu zamietol. Prvostupňový rozsudok napadli odvolaniami sťažovateľ v zamietavom výroku a spoločnosť vo vyhovujúcom výroku. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 26 Cob 53/2010-143 zo 17. júna 2010 zmenil rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu zamietol, a vo zvyšnej časti napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdil. Podľa názoru krajského súdu okresný súd „nesprávne posúdil účinky zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi žalobcom ako podiel prevádzajúcim spoločníkom a I. B. ako jeho nadobúdateľom dňa 1.8.2005 na trvanie nároku žalobcu na jeho podiel na zisku za rok 2004. ... V kontexte zákonnej definície obchodného podielu je... potrebné prijať záver, že prevodom obchodného podielu je prevod všetkých práv a povinností a im zodpovedajúcej účasti podiel prevádzajúceho spoločníka na spoločnosti, pretože práve tieto tvoria podiel ako taký. Právo na podiel zo zisku v zmysle § 123 Obchodného zákonníka je nesporne jedným zo základných majetkových práv spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, a je preto v zmysle § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka súčasťou obchodného podielu konkrétneho spoločníka. Zásadne preto platí, že zmluvným prevodom obchodného podielu jeho nadobúdateľ okrem iného zo zákona nadobúda i všetky práva spoločníka, a to majetkového aj nemajetkového charakteru, viažuce sa k jeho účasti v spoločnosti. Nadobúda teda samozrejme i právo na podiel zo zisku, ktoré mal podiel prevádzajúci spoločník v čase, keď nastali účinky zmluvy o prevode obchodného podielu. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že právo na podiel na zisku za rok 2004 žalobcovi vzniklo rozhodnutím valného zhromaždenia žalovaného ešte pred prevodom obchodného 3 podielu (30.5.2005) a v čase následného prevodu obchodného podielu na nadobúdateľa stále existovalo. Pohľadávka na peňažné plnenie, ktorú mal žalobca z titulu tohto práva voči žalovanej spoločnosti totiž nezanikla plnením... žalovaného a nie je známy ani jej zánik iným zákonom aprobovaným spôsobom. Táto skutočnosť potom v zmysle už uvedeného núti skonštatovať, že žalobcovo právo na podiel zo zisku žalovanej spoločnosti za rok 2004 ako súčasť prevádzaného obchodného podielu bolo zmluvou o prevode obchodného podielu prevedené na jeho nadobúdateľa I. B. Práve tento spoločník sa preto stal osobou oprávnenou na vyplatenie predmetného podielu na zisku za rok 2004 a žalobca zároveň stratil svoju aktívnu vecnú legitimáciu pre prípadné uplatňovanie tohto práva v súdnom konaní.“. Krajský súd zároveň zdôraznil, že sťažovateľ „mohol trvať pri dohodovaní ceny prevodu obchodného podielu na tom, aby hodnota jeho majetkového práva na predmetný podiel zo zisku bola zohľadnená práve v cene prevádzaného podielu, keďže jej výška je vždy vecou dohody. Skutočnosť, že tak žalobca zrejme nekonal, nemá však na nedostatok jeho aktívnej legitimácie v spore žiaden vplyv. Podobný výsledok tiež mohli zmluvné strany dosiahnuť i tým, ak by v zmluve o prevode obchodného podielu boli účinky prevodu na právo na podiel zo zisku vylúčili, čo sa však tiež nestalo.“. Rozsudok krajského súdu napadol dovolaním sťažovateľ dôvodiac vadou podľa § 241 ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), teda nesprávnym právnym posúdením veci. Namietal, že „v zmluve o prevode obchodného podielu... nie je uvedené, že y predmetom tejto zmluvy bolo aj postúpenie žalobcovej pohľadávky voči spoločnosti z titulu nároku na podiel na zisku za rok 2004. Napriek tejto skutočnosti však odvolací súd mal za to, že zmluvou o prevode obchodného podielu žalobca na I. B. previedol aj svoju pohľadávku voči spoločnosti, predmetom ktorej je jeho nárok na podiel na zisku za rok 2004, pretože podľa názoru odvolacieho súdu právo na podiel na zisku je súčasťou obchodného podielu a prevádza sa vždy spolu s prevodom obchodného podielu na nadobúdateľa obchodného podielu. Problém je, že takto sa prevádza len právo k budúcim dividendám. Právo na podiel na zisku je bezosporu jedno zo základných práv spoločníka, ktorý bol spoločníkom v období, za ktoré sa zisk rozdeľuje. Odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení zisku teda vzniká samostatná, t. j. samostatne obchodovateľná 4 pohľadávka daného spoločníka voči spoločnosti, ktorej obsahom je nárok daného spoločníka voči spoločnosti na vyplatenie konkrétneho podielu na zisku... Je tiež nesporné, že odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení zisku môže byť spoločníkov nárok na podiel na zisku predmetom samostatného prevodu, pretože od tohto dňa je to už samostatné právo, ktoré nie je viac spojené s aktuálnym vlastníctvom obchodného podielu. Daný spoločník tento svoj právny nárok teda už nestráca samotným prevodom obchodného podielu, ale len v prípade, že výslovným prejavom vôle toto právo prevedie na inú osobu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Priamo to vyplýva z ust. § 178 ods. 2 Obchodného zákonníka... ďalej toto právo už nie je viac spojené s obchodným podielom a môže byť prevoditeľné nezávisle od prevodu obchodného podielu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že na to, aby žalobca mohol previesť na I. B. svoj nárok na podiel na zisku za rok 2004, musel by to urobiť len na základe výslovného prejavu vôle uvedeného buď v zmluve o prevode obchodného podielu, alebo v samostatnej zmluve o postúpení pohľadávky. Žalobca však takýto prejav vôle neurobil, o čom svedčí mimochodom ja dohodnutá cena obchodného podielu vo výške 1,- Sk. Keby strany mali čo i len v úmysle spolu s prevodom obchodného podielu previesť aj nároky z titulu nerozdelených ziskov, kúpna cena by nesporne musela zahŕňať aj hodnotu nevyplateného zisku za rok 2004.“. Najvyšší súd ako súd dovolací rozsudkom č. k. 4 Obdo 10/2011-194 z 30. novembra 2011 dovolanie sťažovateľa zamietol, keďže „sa stotožnil so záverom odvolacieho súdu, že žalobca nemá v spore aktívnu vecnú legitimáciu v spore, t. j. nemá právne postavenie spoločníka žalovanej spoločnosti, a preto sa nemôže úspešne domáhať práva na vyplatenie zisku spoločnosti v zmysle ust. § 123 ods. 1 OBZ. Ustanovenie § 178 ods. 2 OBZ, na ktoré dovolateľ apeluje vo svojom dovolaní, nie je možné aplikovať na uplatnené právo, resp. subsumovať právo akcionára na vyplatenie dividendy, ktorá je nárokom akcionára, na majetkové práva spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným a vyplatenie podielu na zisku spoločnosti v zmysle § 123 OBZ. Jedná sa o odlišnú právnu formu obchodnej spoločnosti, spôsob rozdelenia zisku a viazanosť obchodného podielu na právne postavenie spoločníka.“. V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ zdôrazňuje, že všeobecnými súdmi posudzovaná zmluva o prevode obchodného podielu neobsahovala „aj postúpenie sťažovateľovej pohľadávky voči spoločnosti z titulu nároku na podiel na zisku za rok 2004“, 5 pričom z hľadiska právneho posúdenia podľa sťažovateľa „odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení zisku... vzniká samostatná (t. j. samostatne obchodovateľná) pohľadávka daného spoločníka voči spoločnosti, ktorej obsahom je nárok daného spoločníka voči spoločnosti na vyplatenie konkrétneho podielu na zisku, ktorý bol odsúhlasený valným zhromaždením.“. Sťažovateľ v prospech citovaného výkladu argumentuje poukazom na ustanovenie § 178 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ako aj na odbornú literatúru k tomuto ustanoveniu. Keďže najvyšší súd načrtnutý výklad neakceptoval, „rozhodol arbitrárne a v hrubom rozpore s platným prvom, čím porušil právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, ktoré v konečnom dôsledku vyústili do neoprávneného zásahu aj do práva sťažovateľa vlastniť majetok. Najvyšší súd SR... ignoroval viaceré právne argumenty sťažovateľa svedčiace v jeho prospech a uspokojil sa len s povrchným a nedôsledným odôvodnením svojho rozsudku, keď v odôvodnení uviedol len citácie príslušných právnych predpisov a všeobecnej právnej teórie bez toho, aby sa podrobnejšie vysporiadal s námietkou samostatnosti existujúceho nároku sťažovateľa na podiel na zisku.“. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd meritórne o jeho sťažnosti takto rozhodol: „1. Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo sťažovateľa domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, č. k. 4Obdo/10/2011-194 a postupom tohto súdu v konaní sp. zn. 4Obdo/10/2011, porušené bolo. 2. Zrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, č. k. 4Obdo/10/2011-194 a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. 6 3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 700,- EUR, ktoré mu je porušovateľ povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto nálezu. 4. Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pred Ústavným súdom SR, vo výške určenej podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, a to do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto nálezu.“ II. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. ... Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. ... Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

Nezabúdajme, že pri prevode obchodného podielu prevádzateľ a nadobúdateš nemôže figurovať v registri dlžníkov sociálnej poistovne , finančnej práve a registri poverení