Hroziaci úpadok

Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu je jeho hlavným cieľom riešenie hroziaceho úpadku
podnikateľov, ktorí sa dostali do situácie, kedy im hrozí platobná neschopnosť. Právnická
osoba podľa § 3, ods. 2, zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ Zákon o konkuzre a reštrukturalizácií“) „je platobne
schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe
majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej
splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej
ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní
medzera krytia pod takúto hranicu klesne“. Toto ustanovenie je možné považovať za
domnienku platobnej schopnosti, pričom poskytuje dlžníkovi skoro dva mesiace na
vyrovnanie medzery krytia, je ale nutné odôvodniť, prečo sa dlžník domnieva, že medzera
krytia sa takýmto spôsobom vyrovná do povolenej desatiny výšky splatných peňažných
záväzkov. Naproti tomu dlžníkovi podľa § 4, ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
„hrozí platobná neschopnosť, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne
predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť“.
V tomto bode sa zákon priamo dovoláva riešenia hroziaceho úpadku, pričom dlžník je podľa §
4, ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, „povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi
hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na
jeho odvrátenie. Ak dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, môže riešiť hroziaci úpadok najmä
preventívnym konaním podľa osobitného predpisu“. V praxi to znamená, že zákonodarca
umožňuje predvídateľnú krízu riešiť už rok pred jej vypuknutím.

Nezabúdajme, že v týchto momentoch je nutné začať rozmýšlať sa nad službou zrušenie sro

Základným východiskom tohto zákona je predísť stavu, kedy sa podnikateľ ocitne v úpadku,
pričom nástrojom, ktorý na to slúži, majú byť dve preventívne reštrukturalizačné opatrenia,
a to verejná reštrukturalizácia a neverejná reštrukturalizácia. Zákonodarca vníma riešenie
hroziaceho úpadku ako prostriedok k zabráneniu zvyšovania nezamestnanosti a zachovaniu
know-how. Z povahy uvedených cieľov, ako aj z dikcie zákona vyplýva, že tento zákon je

možné aplikovať výhradne na právnické osoby, teda obchodné spoločnosti, ktorým hrozí
úpadok. V rámci reštrukturalizácie je zároveň poskytnutá ochrana aj pre veriteľov, ktorí
v rámci reštrukturalizácie môžu uspokojiť svoje pohľadávky ďaleko účinnejšie, než by tomu
bolo v prípade konkurzného konania.
Zmenou, ktorú tento zákon priniesol je aj zrušenie dočasnej ochrany podľa zákona č.
421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Túto ochrannú dobu však zákon nezrušil, ale nahradil dobou
dočasnej ochrany priamo podľa tohto predpisu. Zákon rovnako zaviedol rozšírené povinnosti
pre konkurzných správcov, a to požiadavku špeciálnej správcovskej skúšky, ktorú je nutné
vykonať pri zvlášť náročných konkurzných konaniach a reštrukturalizácií.