Porovnanie Malý konkurz vs Veľký konkurz

Rozdiely v ponímaní malého a veľkého konkurzu sú istým spôsobom zjednodušenia
konkurzného konania vedeného proti právnickej osobe. Základným východiskom pre túto
úpravu bolo zachovanie ochrany veriteľa ako osoby, ktorej právo na úhradu dlhu a s ním
spojené právo na náhradu škody spôsobenej konaním úpadcu. Zároveň však cieľom novely
bolo predovšetkým obmedziť byrokratizáciu procesu, ktorá sa opiera predovšetkým o snahu
urýchlenia konkurzného konania. Nesporným prínosom z pohľadu úpadcu, teda dlžníka je
určite zníženie nákladov – preddavku na konkurzné konanie.

Kým pred existenciou malého konkurzu boli dlžníci nútení buď prostredníctvom štatutárneho
orgánu spoločnosti zložiť preddavok 1 500,- EUR z majetku spoločnosti. Pokiaľ výška
majetku spoločnosti nepostačovala na pokrytie nákladov na preddavok, uhradil ho štatutárny
orgán. Po novom je výška preddavku v prípade konkurzu 500,- EUR, čo v mnohom pomôže
najmä malým podnikateľom, pre ktorých by preddavok vo výške 1 500,- EUR predstavoval
príliš vysoké náklady, čo by mohlo viesť k zmeškaniu lehoty k podaniu návrhu na konkurz.
Táto lehota je určená v trvaní 30 dní od kedy sa dozvedel, prípadne pri zachovaní odbornej
starostlivosti mohol dozvedieť o predĺžení. 
Logicky sa tým dostávame k ďalšej výhode malého konkurzu, ktorou je nepodanie návrhu na
začatie konkurzného konania včas. Vzhľadom k doterajšej právnej úprave znamenal následok
nepodania návrhu včas veľakrát problém spočívajúci v uložení pokuty vo výške 12 500,- EUR
pre štatutára spoločnosti. Výške tejto pokuty je pevne daná a za nevyhlásenie veľkého
konkurzu včas nie je možné uložiť nižšiu pokutu, ako je uvedené v zákone. V prípade
menovania dvoch konateľov sa teda pokuta vyšplhá na 25 000,- EUR. Z pohľadu štatutára
totiž išlo, a stále ide o konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou, ktoré je napríklad

českým právnym poriadkom označované ako péče řádného hospodáře. Tento český koncept je
nadstavbou odbornej starostlivosti, kde v dlhodobo plánovanej reforme občianskeho
a obchodného práva je možné predpokladať, že tento koncept bude v istej forme prevzatý aj
slovenským právnym poriadkom. Péče řádného hospodáře teda zahŕňa povinnosti súvisiace
s riadnou starostlivosťou o chod spoločnosti a obstarávanie jej záležitostí rovnako ako
odborná starostlivosť, hlavný rozdiel je ale v tom, že odborná starostlivosť v súčasnej dobe
nie je zákonne upravená, teda nie je možné s istotou určiť všetky povinnosti do nej spadajúce.
V tejto súvislosti sa teda javí ako logické, že opomenutie štatutára podať návrh včas
predstavuje opomenutie povinnosti postupovať pri výkone funkcie s odbornou
starostlivosťou.

Za toto konanie v prípade podania návrh na začatie konkurzného konania
hrozí po novom sankcia pri malom konkurze v podobe peňažitej pokuty vo výške 1 000,- - 10 000,- EUR, pričom
o konkrétnej výške rozhodne súd. Výška súdom udelenej pokuty je stanovená v rozmedzí
tisícok eur hlavne z dôvodu primeraného dopadu sankcie na štatutára i spoločnosť. V blízkej
budúcnosti je dôvodné očakávať, že tieto pokuty vzhľadom na dopad pandémie na malých
a stredných podnikateľov budú ukladané pri spodnej hranici 1 000 ,- EUR. Po odznení
následkov pandémie bude pri ukladaní sankcie podľa dôvodovej správy zohľadnená aj snaha
štatutára o podanie návrhu včas a konanie dlžníka. V tomto prípade nejde o zmluvnú pokutu,
keďže nevyplýva zo zmluvy o výkone funkcie, ale ide o sankciu za porušenie právnej
povinnosti štatutára vyplývajúcej priamo zo zákona, je to teda verejnoprávna sankcia.
Z uloženia tejto pokuty však existuje výnimka. Túto podmienku tvoria spoločnosti, ktorých
súbor prihlásených pohľadávok neprevyšuje 50 000,- EUR. V takom prípade súd pokutu
neudelí vôbec.
Z pohľadu veriteľa by však neudelenie pokuty mohlo mať za následok, hlavne pri
pohľadávkach v súhrnnej výške cca. 25 000,- EUR za predpokladu existencie troch
pohľadávok, že k uspokojeniu veriteľa by došlo až po dlhom období a v dôsledku nesplatenej
pohľadávky by veriteľ bol nútený ukončiť podnikanie. V tomto prípade však ide o spôsobenú
škodu, za ktorú štatutár rovnako ako v minulosti nesie zodpovednosť. Malý konkurz sa teda
v prípade uloženia pokuty štatutárnemu orgánu nijako nedotýka práv veriteľov, ale prevažne
mieri na uvoľňovanie sankcií verejnoprávneho charakteru, ktoré však nemajú priamy dopad
na veriteľa, ktorému zostávajú všetky práva spojené s pohľadávkou. Naviac za nesplnenie
povinnosti podať návrh na začatie konkurzného konania hrozí štatutárnemu orgánu rovnaká
pokuta ako v prípade veľkého konkurzu, a to pokuta podľa § 11a zákona o konkurze
a reštrukturalizácií.

Na úvod tohto článku sme rozoberali výhody existencie Malého konkurzu, avšak je potrebné
uviesť aj podmienky, na základe ktorých je možné návrh na začatie konkurzného konania
v prípade malého konkurzu podať.

Dlžník, ktorý má záujem podať návrh na vyhlásenie malého konkurzu musí kumulatívne
splniť tieto podmienky:
 byť právnickou osobou;
 mať ustanovený štatutárny orgán;
 osoba pôsobiaca ako štatutárny orgán nesmie pôsobiť súčasne vo viac ako desiatich
spoločnostiach zapísaných v Obchodnom registri vo funkcií štatutárneho orgánu;
 zložiť preddavok vo výške 500,- EUR ;
 dlžník riadne a včas ukladal do zbierky listín riadnu účtovnú závierku, ako aj
mimoriadnu účtovnú závierku v lehote 9 mesiacov od jej zostavenia;
 dlžník v posledných piatich účtovných závierok nemal majetok, ani záväzky v hodnote
prevyšujúcej 1 000 000,- EUR;
 Vo vzťahu k dlžníkovi nepôsobia účinky konkurzného konania, ani vyhlásenia
konkurzu;
 Návrh je podaný autorizovanou osobou a zároveň je úplný.

Výhody malého konkurzu:

 nižší preddavok pre konkurzného správcu
 odporovať právne úkony môžu iba veritelia resp.- vyžaduje sa aktivita veriteľov;
 nemožnosť udeliť pokutu 12500€ za nepodanie návrhu na konkurz včas
 rýchlejší priebeh

V praxi teda návrh na vyhlásenie konkurzu podáva osoba, ktorá vykonáva funkciu štatutárneho orgánu právnickej
osoby v dobe podania návrhu za predpokladu, že nepôsobí vo viac ako desiatich
spoločnostiach. Návrh nie je možné podať v prípade spoločností, ktoré v predchádzajúcich
piatich účtovných závierkach preukázali existenciu majetku, alebo záväzkov v hodnote viac
ako jeden milión eur, prípadne podávali závierku neskoro. Voči spoločnosti rovnako nemôže
byť začaté konkurzné konanie, ani už vyhlásený konkurz. Po splnení týchto podmienok
štatutárny orgán podáva návrh na vyhlásenie malého konkurzu na príslušnom formulári
dostupnom na stránkach Ministerstva spravodlivosti.
Prílohami tohto návrhu sú zoznam majetku dlžníka, zoznam záväzkov dlžníka, zoznam
spriaznených osôb dlžníka a účtovné závierky za uplynulých päť rokov, ak ich mal dlžník
povinnosť vyhotoviť. Tieto prílohy a ich vzory s postupom vyplnenia sú dostupné na našich
webových stránkach. Sú to jednotlivé prílohy, ktoré je dlžník povinný pripojiť aj k návrhu na
vyhlásenie veľkého konkurzu.

Naviac je štatutárny orgán povinný pred podaním návrhu uhradiť preddavok 500,- EUR.
V prípade, pokiaľ spoločnosť nedisponuje majetkom, ktorý by pokryl preddavok, tak ho aj
v prípade malého konkurzu v plnej výške hradí štatutárny orgán. V prípade zloženia
preddavku vo výške 1 500,- EUR do šiestich mesiacov od podania návrhu je malý konkurz
automaticky zmenený na veľký konkurz, pričom úkony vykonané počas trvania malého
konkurzu týmto nie sú dotknuté.