Právomoci likvidátora

Rozsah právomocí likvidátora je ohraničený tak, že likvidátor smie vykonávať len úkony, ktoré smerujú k likvidácii spoločnosti.

Iné úkony nemá likvidátor dovolené. Taký právny úkon, ktorý sa netýka likvidácie, znamená to prekročenie jeho právomocí a takéto právne úkony spoločnosť nezaväzujú. Súčasne porušenie tejto povinnosti znamená pre likvidátora zodpovednosť za škodu. medzi povinnosti likvidátora patrí najmä oznámenie a zverejnenie vstupu spoločnosti do likvidácie zostavenie likvidačnej súvahy, súpis imania, speňaženie celého majetku, uspokojenie veriteľov, zostavenie likvidačnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie, návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku, rozdelenie likvidačného zostatku a jeho poukázanie spoločníkom, podanie návrhu na výmaz z obchodného registra a ďalšie povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o účtovníctve a zákonov upravujúcich jednotlivé dane. Spoločnosť, ktorá je zrušená nemá už právo ďalej vykonávať podnikateľskú alebo inú činnosť a pokračovať vo svojom predmete činnosti.

Likvidátor smie na určitú dobu, pokiaľ je to v nevyhnutnom rozsahu potrebné pokračovať v predmete činnosti spoločnosti, v prípade ak by spoločnosti vznikla škoda. Likvidátor má právo uzatvárať aj nové zmluvy, ak je to za účelom dokončenia nevybavených obchodov. Nedokončené obchody môžeme stotožniť s pojmom nesplnené záväzky likvidovanej spoločnosti, ktoré má spoločnosť z uzavretých zmlúv atď. Takýto postup je však skôr výnimkou. Speňaženie majetku likvidovanej spoločnosti je podstatou činnosti likvidátora, aj keď sa o tejto činnosti likvidátora zákon nezmieňuje. V likvidovanej spoločnosti znamená plnenie záväzkov uspokojovanie veriteľov. Likvidátor je teda oprávnený aj povinný vymáhať súdne aj mimosúdne všetky pohľadávky spoločnosti.

Likvidátor musí postupovať s odbornou starostlivosťou. Likvidátor je povinný v rámci funkcie starať sa a spravovať majetok spoločnosti až do speňaženia. Osobitne sú upravené povinnosti likvidátora pri subjektoch s osobitným predmetom činnosti ako napr. banky, poisťovne, obchodníci s cennými papiermi, atď. Likvidácia spoločnosti je možná len v prípade, ak spoločnosť má dostatok majetku postačujúceho na úhradu všetkých záväzkov. Spoločnosti vstupom do likvidácie nenastáva splatnosť nesplatných záväzkov ako v prípade vyhlásenia konkurzu. V procese likvidácie sa majú uspokojiť aj nesplatné pohľadávky veriteľov, lebo by likvidácia nemala ekonomický význam a tým by spôsobila škodu veriteľom. Nenastáva však splatnosť nesplatných pohľadávok, ktoré má voči svojím dlžníkom, likvidátor v dôsledku čoho nemôže na súde vymáhať tieto pohľadávky.

Poznámka - Ak je pre Vás funkcia likvidátora a realizácia likvidácie zložitá, odporúčame Vám využiť službu likvidácia spoločnosti

Toto sa prejaví najmä na likvidačnom zostatku spoločnosti, čo má za následok poškodenie spoločníkov spoločnosti. Tejto situácii sa dá predísť tým, že v rámci likvidácie postúpi likvidátor na spoločníkov nesplatné pohľadávky, a títo si ich po splatnosti môžu vymáhať. V obchodnom zákonníku nie je ustanovené poradie v akom budú uspokojované pohľadávky veriteľov z toho vyplýva, že v likvidácii musia byť uspokojení všetci veritelia. Len v pohľadávkach, ktoré vznikli zo záväzkov podriadenosti je určené poradie (§408a). Takisto aj pri likvidácii štátneho podniku je stanovené určité poradie.

Ostatných veriteľov by likvidátor ukrátil, ak by uspokojil len niektorých veriteľov, preto zákon ukladá likvidátorovi povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu bez zbytočného odkladu po tom, ako zistí, že likvidovaná spoločnosť je predlžená. Obchodný zákon predlženie nedefinuje. Predlženie, ako jeden z inštitútov konkurzného práva je stav, keď osoba, ktorá má povinnosť viesť účtovníctvo má jedného a viac veriteľov a hodnota splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Na účely likvidácie, by sa teda malo predlženie hodnotiť z pohľadu všetkých záväzkov a teda aj nesplatných.

Nesplatné záväzky sa stanú splatnými, ak likvidátor podá návrh na vyhlásenie konkurzu a súd konkurz vyhlási. V konkurznom konaní sa stanovuje poradie, v ktorom sa pomerne uspokojujú veritelia. Likvidátor zodpovedá za škodu veriteľom, ak poruší svoju povinnosť a nepodá návrh na vyhlásenie konkurzu. Škoda vzniká veriteľom, ktorí nebudú uspokojení vôbec alebo len pomerne, v dôsledku nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu resp. v dôsledku oneskoreného podania.

Škoda môže vzniknúť aj spoločníkom do výšky, v ktorej ručia za záväzky spoločnosti,  v ktorej si veritelia prihlásili včas svoje pohľadávky a ktoré neboli uspokojené v konkurznom konaní. Likvidátor by mal zistiť predlženie už z likvidačnej účtovnej závierky. Počas konkurzu sa likvidácia prerušuje. Počas trvania konkurzu likvidátor vykonáva svoju pôsobnosť iba v rozsahu, v akom neprešla na správcu, d pôsobnosti likvidátora patrí aj spolupráca so správcom. Na náhradu potrebných nákladov má likvidátor za túto činnosť nárok, a tiež na odmenu, ktorú určí súd na základe návrhu správcu. Podľa právnej  úpravy konkurzného konania, musí likvidátor podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odo dňa keď sa likvidátor dozvedel alebo mohol dozvedieť o úpadku, pričom sa nerozlišujú formy úpadku.

Legislatívnu vo veci ustanovenie likvidátora nájdete v uvedenom linku