Zodpovednosť konateľa - Rešerž
V prvom rade by som rád uviedoal, že judikatúru som pozeral zo štyroch rôznych zdrojov, keďže niektoré zdroje neobsahujú všetky rozhodnutia. Každé rozhodnutie, ktoré sa mi zdalo relevantné vždy pripájam v prílohe sprievodného mailu a snažím sa vždy nájsť, čo potrebujete, niekedy možno až príliš, a môže sa Vám zdať, že moja rešerš je príliš krátka. Uvádzam väčšinou len rozhodnutia NSSR, ktoré majú najväčšiu mieru argumentačnej záväznosti, preto ich považujem za najpodstatnejšie. Ak by však bolo niekedy rozhodnutie nižších súdov, ktoré by bolo často citované, alebo sa týkalo priamo daného predmetu a malo predpoklad stať sa judikátom, tak ho rovnako uvediem.
V prvom rade by som rád uviedoal, že judikatúru som pozeral zo štyroch rôznych zdrojov, keďže niektoré zdroje neobsahujú všetky rozhodnutia. Každé rozhodnutie, ktoré sa mi zdalo relevantné vždy pripájam v prílohe sprievodného mailu a snažím sa vždy nájsť, čo potrebujete, niekedy možno až príliš, a môže sa Vám zdať, že moja rešerš je príliš krátka. Uvádzam väčšinou len rozhodnutia NSSR, ktoré majú najväčšiu mieru argumentačnej záväznosti, preto ich považujem za najpodstatnejšie. Ak by však bolo niekedy rozhodnutie nižších súdov, ktoré by bolo často citované, alebo sa týkalo priamo daného predmetu a malo predpoklad stať sa judikátom, tak ho rovnako uvediem.
Priamo k téme zodpovednosti bývalého konateľa sa vyjadruje článok advokátskej kancelárie BNT attorneys, avšak uvádza len povinnosti, ktoré konateľ musí splniť, možné konkrétne následky sa tu neuvádzajú, len odkaz na §66 Obch.Z. Priame rozhodnutia súdov sa mi nájsť nepodarilo. Tento článok je dostupný na odkaze : https://www.bnt.eu/sk/aktuality/aktualne-temy-z-oblasti-prava/2673-byvali-konatelia-mozu-byt-stale-zodpovedni
Ďalší článok, venujúci sa všeobecne zodpovednosti za konanie, ktorý všakuvádza aj povinnosť zodpovednosti konateľa, ktorú citujem nižšie je od firmy Krivak&Co.
„Pomerne novo vymedzenú zodpovednosť konateľa, najmä čo do jej rozsahu, prinieslo doplnenie zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii o jeho ustanovenie § 11a. Konateľ je vždy povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predĺžení s. r. o. Do začiatku roku 2018 zákon o konkurze výslovne neupravoval zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu v určenej lehote, keďže porušenie tejto povinnosti sankcionoval len paušálnou zmluvnou pokutou zo zákona dohodnutou medzi s. r. o. a konateľom vo výške 12.500 EUR. Aktuálne ustanovenie § 11a už ale explicitne zakotvuje, že konateľ zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom s. r. o. porušením jeho povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu v predpokladanom rozsahu neuspokojenej pohľadávky veriteľa po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku s. r. o., zrušení konkurzu vyhláseného na majetok s. r. o. pre nedostatok majetku alebo ukončenie exekúcie voči s. r. o. pre nedostatok majetku. Konateľ sa zbaví tejto zodpovednosti za škodu iba v troch prípadoch – ak preukáže, že buď 1) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predĺžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že spoločnosť je v predĺžení, alebo 2) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, alebo 3) v lehote 30 dní poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.
Porušenie zákonnej povinnosť pri výkone pôsobnosti konateľa s. r. o. zakladá jeho internú zodpovednosť za vzniknutú škodu, ktorá v príčinnej súvislosti s jeho porušením povinnosti spoločnosti vznikla. Ak škoda vznikne konaním viacerých konateľov, sú za škodu zodpovední spoločne a nerozdielne. Škoda spoločnosti vznikne vtedy, ak sa v dôsledku protiprávneho postupu konateľa buď zmenší majetok spoločnosti, alebo spoločnosť nezíska očakávaný zisk.“
O zodpovednosti za konanie spoločnosti pojednáva napríklad článok na stránke ULC Legal na odkaze :http://www.ulclegal.com/sk/bulletin-pro-bono/2013/03/4705-zodpovednost-konatela-spolocnosti-s-rucenim-obmedzenym, ale osobne uprednostňujem článok na stránke epravo, dostupný na odkaze : https://www.epravo.sk/top/clanky/zodpovednost-konatela-za-skodu-pri-podnikatelskom-rozhodnuti-3761.html, pretože je komplexný a podľa môjho názoru pokrýva veľkú časť zodpovednosti za konanie.
Špeciálne k trestnej zodpovednosti konateľa som našiel judikát NS sp.zn. 3To/3/2017, ktorý hovorí o porušení povinnosti vyplývajúcich zo správy cudzieho majetku, v tomto prípade šlo o situáciu, kedy konateľ zadĺžil spoločnosť napriek tomu, že spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov aj bez čerpania úveru a konateľ nesplatením istiny úveru dostal spoločnosť do finančných problémov. K tomuto uvádzam súdne stanovisko ako má konateľ postupovať pri konaní za spoločnosť.
„Konatelia majú povinnosť postarať sa o to, aby spoločnosti nevznikli škody. Konateľ nebude zodpovedať za škodu iba za predpokladu, že konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe podmienky (konanie s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere) splnené súčasne (dôkazné bremeno je na konateľovi), zodpovednosť konateľa za škodu nevznikne.). Konateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že konal v súlade s uznesením valného zhromaždenia. Odborná starostlivosť zahŕňa nielen povinnosť konať v súlade s právnymi predpismi, ale aj povinnosť skúmať vhodnosť pokynov z hľadiska záujmov spoloč nosti.Povinnosť opatrovať a spravovať cudzí majetok majú osoby, ktoré sú povinné spravovať záležitosti iných osôb, pokiaľ v tom je zahrnutá i povinnosť starostlivosti o ich majetok alebo nakladanie s ním. Takáto povinnosť môže byť uložená niektorým ustanovením zákona alebo určitou zmluvou.“[1][2]
K problematike náhrady škody konateľom som našiel ešte článok, ktorý zhŕňa túto problematiku, Abstrakt Vám posielam v prílohe. Venuje sa však hlavne všeobecne konateľstvu, preto neviem, do akej miery bude užitočný. Nižšie je odkaz na článok.
Čo sa týka článkov, na stránke slovensko.sk je celkom stručný prehľad toho, aké riziko konateľ podstupuje v čase výkonu funkcie, je to na linku : https://www.slovensko.sk/sk/zivotne-situacie/zivotna-situacia/_zodpovednost-konatelov-spolocn/
Nečinnosť správcu konkurznej podstaty
Priamo na Váš prípad nečinnosti konateľa sa judikatúra zatiaľ nevzťahuje, ale našiel som judikáty, zaoberajúce sa nečinnosťou správcu konkurznej podstaty. V skratke sa judikatúra NSSR nečinnosťou konkurzných správcov zaoberala v dvoch prípadoch, ktoré je možno považovať za pádne a relevantné judikáty.
Prvým z nich je uznesenie NSSR sp. Zn. 1Obo 173/10 z 3.11.2010. V tomto uznesení išlo o udelenie pokuty z dôvodu nečinnosti konkurznej správkyne, ktorej bola uložená pokuta vo výške 66,38 EUR. Túto pokutu môže súd na základe príkladného správania správkyne, alebo iných dôvodov zreteľa hodných odpustiť, čo sa v tomto prípade nestalo, keďže správkyňa si ďalej neplnila svoje povinnosti.
Druhým judikátom je judikát sp. Zn. 6Obo 81/09 z 3.7.2009, toto je v podstate rovnako prípad neplnenia si povinností správcu konkurznej podstaty, ktorý nedodržal súdom stanovenú lehotu 20 dní na prepracovanie koncovej správy. V tomto prípade postupoval súd rovnako podľa ust. § 8 ods. 4 Zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý mu umožňuje uložiť správcovi pokutu z dôvodu nečinnosti. Súd rovnako konštatuje možné odpustenie pokuty.
Tretím judikátom je uznesenie sp.zn. 6Obo 33/09 z 12.2.2009, ktoré rovnako naráža na §8 odst.4 zákona o konkurze a vyrovnaní. Povinnosť bola porušená nepodaním písonmnej správy o stave konkurzného konania včas. V tomto prípade súd odkazuje aj na § 53 odst.1 O.S.P., ktorý hovorí, že „tomu, kto hrubo sťažuje postup konania najmä tým, že sa neustanoví na súd, alebo neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, môže súd uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 1 640 eur.“ Súd správcovo nekonanie považoval za sťaženie postupu súdu a aj na základe tohto ustanovenia uložil pokutu.
Vo štvrtom judikáte z 12. augusta 2011 sp.zn. 4 Obo 95/2011 súd podľa §8 odst. 5 ZKV ustanovil nového správcu k.p. Súd sa však nezaoberal potrestaním správcu k.p.
Toto sú zatiaľ všetky relevantné judikáty na danú tému. V praxi teda súdy majú možnosť uloženia pokuty na základe §8 odst. 4 ZKV, alebo §53 odst.1 O.S.P., alebo odvolanie správcu k.p. z dôvodu neplnenia si povinností vyplývajúcich zo zákona. Doteraz sme však neboli svedkami nejakého zásadného trestu, prípadne hradenia nejakých iných foriem plnení okrem pokút.
Späť na zoznam článkov
