Z ust. § 62 ods. 2 ZoKR vyplýva, že odporovacie právo sa musí uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. Odporovať možno zásadne právnym úkonom len v rozsahu primeranom riadne prihláseným pohľadávkam veriteľov, a nie v rozsahu podstatne prevyšujúcom súhrn týchto pohľadávok
viacOdporovateľné právne úkony
V tejto rubrike prinášame zaujmáve súdne rozhodnutia súvisiace s odporovateľnými právnymi úkonmi.
Pokiaľ chce dlžník znemožniť veriteľom možnosť dosiahnuť uspokojenie ich pohľadávok, a to tak, že sa zbavuje svojho majetku, nie je v súlade so zákonom. Právne úkony dlžníka, ktoré dlžník robí s uvedeným zámerom sú podľa okolností konkrétneho prípadu buď absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s účelom zákona alebo pre obchádzanie zákona, alebo síce platné sú, ale ak sú urobené s úmyslom poškodiť veriteľa sú odporovateľné. Takýmto právnym úkonom dlžníka môže teda veriteľ odporovať, resp. môže sa domáhať žalobou na súde, aby súd vyslovil, že určitý právny úkon, ktorý urobil jeho dlžník je voči veriteľovi právne neúčinný.
Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol...
viacPrekluzívna lehota na uplatnenie práva odporovať začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Podľa § 199 vyššie uvedeného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenie a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej...
viacSprávca môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu alebo nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť právneho úkonu určí súd. Správca môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu alebo nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť právneho úkonu určí súd. Zápis takéhoto majetku do konkurznej podstaty je až následným...
viacOdporovateľnosť právneho úkonu ako určitá sankcia, nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá...
viacPrávny úkon, ktorý je na prospech ostatných veriteľov alebo je voči ostatným veriteľom neutrálny, nemôže byť postihnutý odporovateľnosťou, pretože je to z pohľadu základného zmyslu a podstaty odporovateľnosti vylúčené. K otázke bežného právneho úkonu odvolací súd poukazuje na jeho definíciu bežného zakotvenú v § 10 ZoKR, ktorá obsahuje definíciu v pozitívnom aj negatívnom vymedzení. Z pohľadu prípadnej odporovateľnosti v prípade iného...
viac