Dodatok k pracovnej zmluve pred vyhlásením konkurzu

Ukracujúcemu právnemu úkonu možno úspešne odporovať len za splnenia zákonom stanovených podmienok, pričom predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov

Odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu tak možno úspešne len za splnenia podmienok uvedených v § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. vrátane, resp. súčasne za splnenia podmienky ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - úpadcu podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z.

28. Na základe vyššie uvedeného je pri ukracujúcom právnom úkone rozhodujúca skutočnosť, či v dôsledku uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu. Vždy treba v prvom rade skúmať, či došlo k zmenšeniu majetku. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či týmito právnymi úkonmi došlo ku kráteniu veriteľa, je vždy vecou zisťovania a dokazovania v každom konaní.

29. Je potrebné uviesť, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. V danom prípade samotné uzatvorenie dodatku k pracovnej zmluve, ktorým došlo k úprave spôsobu vyplácania odmeny vo forme zálohy, nie je zmenšením majetku, pretože dlžník - úpadca namiesto finančného majetku získa plnenie v zmysle činnosti podľa pracovnej zmluvy. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka - úpadcu sa ukráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka - úpadcu, nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, pretože týmto úkonom dlžníka - úpadcu, nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Mgr. Marína
Gallová, so sídlom kancelárie H. XX, XXX XX J., správca konkurznej podstaty úpadcu: CERTIFIKOVANÁ
INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 08 Žilina, IČO: 31 615 422,
zastúpeného zástupcom: Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50
158 121, proti žalovanému: Ing. Bohuslav Belanec, nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX M.,
zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom M. N. XX, XXX
XX M., v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 10Cbi 27/2012-710 zo dňa 04.12.2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 27/2012-710 zo dňa 04.12.2015 v spojení s
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 27/2012-745 zo dňa 05.04.2016 a uznesením
Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi 27/2012-748 zo dňa 31.5.2016 p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením č.k. 10 Cbi 27/2012-745 zo dňa 05.04.2016
a uznesením č.k. 10 Cbi 27/2012-748 zo dňa 31.5.2016 okresný súd žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 334,18
Eur na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 23.05.2012, ktorou
sa domáhal určenia, že právny úkon „Dodatok k pracovnej zmluve", uzatvorený dňa 30.09.2011 medzi
spoločnosťou CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., IČO: 31 615
422 ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom, je voči veriteľom konkurzu vedeného
Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 neúčinný. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného na
náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.09.2011 úpadca uzatvoril so žalovaným
„Dodatok k pracovnej zmluve", v zmysle ktorého úpadca zvýšil mzdu žalovaného na 1.000 Eur z
pôvodne dohodnutej minimálnej mzdy a súčasne sa úpadca zaviazal na zaplatenie „zálohy na odmenu"
žalovanému vo výške 15.000 Eur. Žalovaný bol v danom čase konateľ, ako aj spoločník úpadcu, a teda
sa považuje za osobu spriaznenú. Napadnutým právnym úkonom úpadcu, a to zvýšením mzdy na 1.000
Eur mesačne a dohodu o zálohovej platbe na 15.000 Eur došlo podľa žalobcu k právnemu úkonu bez
primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z a k ukracujúcemu právnemu úkonu
podľa § 60 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z..
2. Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie, vyvodené skutkové zistenia a závery, za
aplikácie § 57 ods. 1 až 4, § 58 ods. 1, 2, 3, § 60 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 5, § 63 ods.
1, § 23 ods. 1, § 199 ods. 1, 9 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a
účinnom do 31.12.2011 (ďalej len zákon č. 7/2005 Z.z.), § 118a, § 132, § 120 ods. 1, 3 O.s.p. dospel
k záveru o nepreukázaní dôvodnosti žaloby.
3. Vzhľadom na konanie vo veci samej, ktoré je konaním na základe incidenčnej žaloby, primárne
okresný súd skúmal dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty pre jej podanie. Konštatoval, že 6mesačná lehota v

zmysle § 57 ods. 2 ZKR začala plynúť od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu s
účinkami od 24.11.2011. Z potvrdenia o podaní žaloby v tejto veci vyplýva, že Okresný súd Žilina potvrdil
prijatie návrhu na začatie konania dňom 23.05.2012, a preto žaloba žalobcu bola podaná včas.
4. V ďalšom okresný súd posudzoval splnenie základných hmotnoprávnych podmienok pre určenie
neúčinnosti napadnutého právneho úkonu, a teda splnenie skutkovej a právnej dôvodnosti žaloby s
prihliadnutím na procesnú obranu žalovaného.
5. Žalobca založil svoje tvrdenie odporovateľnosti právneho úkonu na tvrdení a preukazovaní
ukracujúceho právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, a preto bolo jeho dôkaznou povinnosťou
preukázať splnenie všeobecných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, ako aj špeciálnych
podmienok vyplývajúcich z ustanovenia jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti podľa § 58 a
§ 60 Zákona.
6. Žalobca dodatok k pracovnej zmluve napadol jednak ako právny úkon bez primeraného protiplnenia
podľa § 58 zákona č. 7/2005 Z.z. a zároveň ako ukracujúci právny úkon podľa § 60 zákona č. 7/2005
Z.z. Okresný súd konštatoval, že v danom prípade sa nesporne jednalo o úkon dlžníka voči spriaznenej
osobe, nakoľko žalovaný bol v dotknutom čase konateľom úpadcu. Keďže sa jedná o úkon urobený v
prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí pre úkon napadnutý ako právny úkon bez primeraného
protiplnenia, možnosť takýto právny úkon odporovať, ak bol urobený počas 5 rokov pred začatím
konkurzného konania. Keďže konkurzné konanie bolo začaté ku dňu 08.01.2011 a napadnutý dodatok
bol uzatvorený v mesiaci september 2011, bolo potrebné konštatovať dodržanie zákonom stanovenej
lehoty.
7. Okresný súd poukázal na to, že ďalším a základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu
podľa zákona č. 7/2005 Z.z. je podmienka zakotvená v ustanovení § 57 ods. 4, v zmysle ktorej je
možné odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v
čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov,
ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť
veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená. Okresný súd konštatoval, že žalobca predloženým
konečným zoznamom pohľadávok veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní,
preukázal existenciu viacerých pohľadávok splatných k okamihu uzavretia napadnutého právneho
úkonu, napríklad pohľadávky spoločnosti A.S.A. Slovensko spol. s r.o. v sume istiny 111,35 Eur a úrokov
z omeškania 42,45 Eur, ktorá vznikla neuhradením faktúry zo dňa 31.03.2009 na základe objednávky
zo dňa 17.03.2008. Z citácie § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že možno odporovať len takému
právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávok niektorého z konkurzných veriteľov.
Teda pokiaľ aj právny úkon vykazuje znaky skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, nie je
možné takémuto úkonu odporovať, pokiaľ takýto úkon neukracuje uspokojenie pohľadávok konkurzných
veriteľov. K ukráteniu konkurzných veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza v zásade vtedy, pokiaľ
vykonaním právneho úkonu nedisponuje dlžník takým majetkom a v takom rozsahu, že z neho je
možné uspokojiť v tom čase existujúce splatné pohľadávky veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky zároveň
prihlásili v konkurznom konaní. Teda k ukráteniu veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza vtedy,
ak v dôsledku takéhoto právneho úkonu dochádza k ukráteniu niektorých prihlásených pohľadávok,
t.j. ak sa výrazne sťaží alebo zhorší ich uspokojenie. To znamená, že ukrátenie konkurzných veriteľov
musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom za predpokladu, že sú zároveň
aj preukázané. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu a
dokazovania, pričom úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym
úkonom zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho pohľadávok. V prípade odplatných
právnych úkonov, kam nepochybne pracovná zmluva patrí, dochádza k ukráteniu vtedy, ak protiplnenie
druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, avšak aj v takom prípade môže byť pohľadávka
veriteľa ukrátená len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za
súčasného splnenia predpokladov, že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky
veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky
veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre
nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj v prípade, ak by sa právnym úkonom
zmenšil majetok dlžníka, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý
mu zostal v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu, postačuje na uspokojenie pohľadávky, lebo
týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Platí, že podmienkou pre
určenie akéhokoľvek úkonu ako úkonu odporovateľného, teda napríklad aj úkonu bez primeraného
protiplnenia, je preukázanie, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si
veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. V prípade, ak by za plnenie dlžníka bola poskytnutá

ekvivalentná protihodnota, dochádza len k zmene štruktúry majetku, a teda nedochádza k zmenšeniu
celkovej hodnoty majetku dlžníka a ani k ukráteniu veriteľov.
8. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že
napadnutým dodatkom k pracovnej zmluve došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k ukráteniu
uspokojenia jeho veriteľov. Žalobca obmedzil svoje tvrdenia na konštatovanie, že napadnutým dodatkom
došlo k zvýšeniu odmeny za vykonávanú pracovnú činnosť a k posunu splatnosti odmeny, čím bol
uprednostnený žalovaný. Z vykonaných dôkazov však vyplynulo, že k zvýšeniu odmeny došlo na základe
Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31.08.2010, ktorý však nie je predmetom tohto konania. Týmto
dodatkom sa pôvodne dohodnutá odmena vo výške 18.000,- Sk mesačne upravila na minimálnu mzdu
mesačne s doplatkom k priemernej mzde zamestnanca za celý kalendárny rok, vypočítanej za roky
2008, 2009. Keďže v pôvodnej zmluve bola dojednaná odmena vo výške 18.000,- Sk mesačne, došlo
až Dodatkom zo dňa 31.08.2010 k zvýšeniu mzdy žalovaného, ktorej výška sa následne uzavretým
dodatkom zo dňa 30.09.2011 nezmenila. Dodatkom zo dňa 30.09.2011 došlo k úprave spôsobu
vyplácania odmeny vo forme zálohy na celkovú ročnú odmenu s dohodnutou jednorazovou zálohou
vo výške 15.000 Eur, ktorá mala byť vyplatená v mesiaci október 2011 a doplatkom v mesiaci január
nasledujúceho roka, t.j. v januári 2012. Z Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 vyplýva, že
výška mzdy žalovaného bude určená podľa Dodatku zo dňa 31.08.2010 s tým, že doúčtovanie
odmeny po vyplatení zálohovej platby sa vykoná v mesiaci január 2012. Z vykonaných dôkazov ďalej
vyplynulo, že zálohová odmena vo výške 15.000 Eur žalovanému nebola v zmysle dodatku vyplatená
a táto bola žalovaným prihlásená ako iná pohľadávka v konkurznom konaní, a teda bude uspokojená
pomerne s ostatnými pohľadávkami veriteľov prihlásených pohľadávok. Na výšku a spôsob úhrady
doplatku odmeny za rok 2011 dodatok zo dňa 30.09.2011 nemal žiaden vplyv.
9. Okresný súd konštatoval, že bez preukázania základnej podmienky odporovateľnosti právneho
úkonu podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., teda ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka, ktoré je potrebné posudzovať k momentu účinnosti právneho úkonu,
nebolo možné zaoberať sa otázkou naplnenia ďalších predpokladov odporovateľnosti. Rovnako nebolo
žalobcom preukázané, že vyplatením odmeny v dohodnutej výške by sa majetok úpadcu zmenšoval,
teda že v dôsledku napadnutého právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu, čo
mohlo mať za následok ukrátenie veriteľov. Žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať, že odmena, ktorá
bola medzi účastníkmi dojednaná a žalovanému vyplácaná nezodpovedala plneniu, ktoré na základe
pracovnej zmluvy a jej dodatkov poskytoval žalovaný úpadcovi. Pokiaľ žalobca tvrdil, že išlo o úkon
bez primeraného protiplnenia, dôkazy preukazujúce rozpor medzi dohodnutým plnením žalovaného
a protiplnením úpadcu neoznačil a tieto nepredložil a rovnako zvýhodnenie žalovaného oproti iným
veriteľom vzhľadom na spôsob uspokojovania pohľadávok veriteľov z vykonaných dôkazov nevyplynul.
Pretože zo strany žalobcu nebola preukázaná existencia ukracujúceho právneho úkonu, teda úkonu, v
dôsledku ktorého by došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a v konečnom dôsledku k ukráteniu uspokojenia
pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní, žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi priznal účelne
vynaloženú náhradu trov konania spolu v sume 334,18 Eur titulom trov právneho zastúpenia, ktoré je
žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z
dôvodov podľa § 205 ods. 1 písm. d), f) O.s.p. Žalobca namietal, že okresný súd mal v konaní
preukázané, že na majetok úpadcu (zamestnávateľ žalovaného) bol vyhlásený konkurz, a teda majetok
úpadcu zjavne nepostačoval na úhradu všetkých pohľadávok veriteľov v rozsahu 100%, nakoľko
úpadca bol ako už v čase začatia konkurzného konania, ako aj v okamihu vyhlásenia konkurzu
predĺžený. Ak mal okresný súd pochybnosti o tejto skutočnosti preukázanej v inom súdnom konaní, tak
mohol podľa § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. vykonať výsluch správkyne konkurznej podstaty úpadcu.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku tvrdil, že nebolo preukázané ukrátenie, lebo nebolo
preukázané, že dlžník - úpadca nemá majetok potrebný na uspokojenie pohľadávok. V konaní však
mal okresný súd preukázané priloženým zoznamom veriteľov s označením presného vzniku záväzku
úpadcu, ktoré tvrdenie a dôkaz neboli v konaní sporné, že došlo k ukráteniu tam označeného počtu
veriteľov. Rozsah ukrátenia bol tvrdený a preukázaný práve napádaným dodatkom, a to rozdielom
medzi pôvodne dohodnutou odmenou a v dodatku dohodnutou odmenou. V konaní bolo preukázané, že
dodatkom, ktorý bol predmetom odporovania, bola zvýšená mzda z minimálnej mzdy na mzdu 1.000 Eur
mesačne a tvrdenie okresného súdu o zmene mesačnej mzdy skorším Dodatkom zo dňa 31.8.2010 je
nepravdivé, nevychádza zo žiadneho predloženého dôkazu a tento záver nemožno žiadnym výkladom
akceptovať ako správny. V konaní bolo žalobcom preukázané, že práve aj na základe odporovaného
dodatku ku pracovnej zmluve si žalovaný uplatnil voči úpadcovi nárok ako pohľadávku proti podstate

úpadcu vo výške 215,410 Eur (konanie vedené pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 26 Cbi 5/2015),
a teda práve titulom nárokov z napádaného Dodatku zo dňa 30.9.2011 sa snažil uprednostniť pred
ostatnými veriteľmi, ktorý si riadne prihlásili svoje nároky po vyhlásení konkurzu. Súd prvej inštancie
túto skutočnosť opomenul uviesť v zdôvodnení svojho rozsudku a v rozpore s vykonaným dokazovaním
len uvádza jednu zistenú skutočnosť, že žalovaný si časť nároku vo výške 15.000 Eur prihlásil spolu
s ostatnými veriteľmi, a tým nezvýhodnil seba pred ostatnými a neukrátil ostatných veriteľov. Podľa
žalobcu došlo k splneniu všetkých podmienok vyžadovaných § 57 ods. 1 až 4 zákona č. 7/2005 Z.z.
a okresný súd rozhodol vecne nesprávne a nezákonne, hoci mal dostatočne tvrdený a preukázaný
skutkový stav. V konaní bolo zistené, že a) úpadca bol v čase podpisu napádaného dodatku predĺžený,
b) úpadca mal v čase podpisu dodatku viac veriteľov, ktorí neboli uspokojení a nebudú uspokojení v
rozsahu 100% svojich nárokov, c) úpadca uzatvoril so žalobcom ako blízkou osobou dodatok, ktorým si
bez primeraného protiplnenia zvýšil mesačnú mzdu a posunul splatnosť tejto pohľadávky žalovaného na
čas po vyhlásení konkurzu, d) žalovaný si uplatnil pohľadávku z predmetného dodatku aj ako pohľadávku
proti podstate, čím došlo ku naplneniu účelu dodatku, a to nielen ukrátiť veriteľov tak, že sa stane jedným
z veriteľom, ale aj znevýhodniť seba, že plnenie dostane v celom rozsahu na rozdiel od ostatných
veriteľov, a to prednostne. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť s
priznaním náhrady trov právneho zastúpenia.
11. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu.
Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že rozsudok okresného súdu je vecne nesprávny a nezákonný.
Naopak, bol presvedčený, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania náležite
zistil skutkový stav veci. Vykonané dokazovanie a dôkazy, podľa názoru žalovaného, okresný súd
zodpovedne a správne vyhodnotil, a tým dospel k správnym skutkovým zisteniam a na zistený skutkový
stav aplikoval správne právne predpisy. Tvrdenia žalobcu v odvolaní hodnotil žalovaný ako čisto
účelové, ktoré nesú preukaz, že žalobca vykonané dokazovanie a dôkazy nevyhodnotil správne.
Žalovaný bol názoru, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu je dostačujúce a rozsah vykonaného
dokazovania a stav ním preukázaný je a bol dostatočným podkladom pre rozhodovanie a vydanie takého
rozhodnutia, aké bolo vydané. Žalovaný uviedol, že žalobca ako nositeľ dôkaznej povinnosti nepreukázal
základnú podmienku dôvodnosti uplatnenia domáhania sa vyslovenia žalobným petitom navrhovaného
určovacieho výroku, t.j. preukázanie, že odporovaným úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia niektorej
prihlásenej pohľadávky niektorého konkurzného veriteľa. Podľa žalovaného nie je splnením dôkaznej
povinnosti poukázanie na prebiehajúce konkurzné konanie a na skutočnosť, že v tomto konaní sú
prihlásené pohľadávky. Preukazom ukrátenia niektorého konkurzného veriteľa je, že odporovateľným
úkonom došlo k zníženiu stavu majetku úpadcu na úkor uspokojenia veriteľa prihlásenej pohľadávky.
Žalobca nepreukázal, že právny úkon dodatku zo dňa 30.9.2011 k pracovnej zmluve žalovaného vyvolal
zníženie majetku úpadcu, resp. že žalovanému po uzavretí dodatku zo dňa 30.9.2011 vznikol z pracovnej
zmluvy vyšší pracovnoprávny nárok než ten, ktorý mu vyplýval z pracovnej zmluvy v znení dodatku zo
dňa 31.8.2010. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že odporovaným úkonom - dodatkom zo
dňa 30.9.2011 došlo k zvýšeniu výšky mzdy žalovaného a že žalovanému bola priznaná nejaká odmena.
Dodatok zo dňa 30.9.2011 i jemu predchádzajúcu pracovnú zmluvu v znení dodatku zo dňa 30.8.2010
ako právny úkon vyložil okresný súd správne a jeho výklad je v zhode s tým, čo účastníci v dodatku zo
dňa 30.9.2011 jeho uzavretím zamýšľali. Podľa žalovaného neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že v konkurze
uplatnený nárok žalovaného na pohľadávku proti podstate vo výške 215.410 Eur si uplatňuje na základe
odporovaného dodatku k pracovnej zmluve. Základom tohto uplatneného nároku je dodatok k pracovnej
zmluve zo dňa 31.8.2010, ktorým medzi žalovaným a úpadcom bola dojednaná zmena výšky ročného
mzdového nároku žalovaného. Tento právny úkon úpadcu žalobca neodporoval napriek tomu, že mu
je známy, ktorým postupom nepriamo potvrdil, že sa s obsahom dodatku zo dňa 31.8.2010 stotožnil.
Zároveň žalovaný poukázal na právoplatné rozhodnutie a konanie vedené pred Okresným súdom Žilina
pod sp. zn. 11Cbi 29/2012, ktoré sa týkalo druhého konateľa spoločnosti úpadcu Ing. Milana Cibulku
v doslova totožnej skutkovej právnej veci. Zároveň poukázal na vyslovené závery v právoplatných
rozsudkoch, a to, že Dodatkom zo dňa 30.9.2011 nedošlo u Ing. Milana Cibulku k žiadnemu navýšeniu
mzdy žalovaného. Ak nedošlo k navýšeniu mzdových nárokov u Ing. Milana Cibulku, nemohlo cez
totožné zmluvné dojednanie dôjsť k navýšeniu mzdových nárokov ani u žalovaného. Navrhol napadnutý
rozsudok potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
12. K doručenému vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalobca
prostredníctvom zástupcu. Žalobca zásadne nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že neuniesol dôkazné
bremeno v tomto konaní, keďže s poukazom na § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. je zrejmé, že stranou,
ktorú v tomto konaní zaťažuje dôkazné bremeno, je práve žalovaný ako osoba spriaznená s úpadcom.
Totiž, pokiaľ bol ukracujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, akou

žalovaný ako bývalý konateľ a spoločník úpadcu nepochybne je, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že
právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a že druhá strana mala vedomosť
o takomto úmysle dlžníka, t.j. opak v prípade sporu musí preukázať druhá strana. Z uvedeného
i rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže z
jeho odôvodnenia vyplýva, že okresný súd považoval preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky
veriteľov za vec dôkazného bremena žalobcu. Povinnosťou žalovaného, nie žalobcu, bolo produkovať
dôkazy, ktorým by argumentom a contrario preukázal, že majetok úpadcu postačoval na uspokojenie
pohľadávok veriteľov, ktorí si tieto pohľadávky neskôr prihlásili do konkurzného konania úpadcu. Podľa
žalobcu je žalovaný tou stranou sporu, ktorá neuniesla dôkazné bremeno, keďže v danom prípade sa
prezumovalo, že Dodatok zo dňa 30.09.2011 bol urobený s úmyslom úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a
tento úmysel bol žalovanému známy. Za absurdné považoval žalobca tvrdenia žalovaného o spôsobe
dojednania mzdových nárokov dotknutým dodatkom zo dňa 30.09.2011 a dodatkom zo dňa 30.08.2010
a uviedol, že z obsahového znenia dodatku zo dňa 31.8.2010 dostatočne určito vyplýva dojednanie
zmluvných strán o výške mzdy: minimálna mzda/mesačne a tiež spôsob výpočtu odmeny za kalendárny
rok, ako aj dodatku zo dňa 30.09.2011, ktorým došlo k zvýšeniu mzdy na 1.000 Eur/mesačne a k
posunutiu splatnosti odmeny. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť.
13. K doručenému vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalovaný
prostredníctvom právneho zástupcu. Opakovane tvrdil, že odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok
okresného súdu považuje za vecne správny. V celom rozsahu zotrval na svojom vyjadrení podanom
k žalobcom podanému odvolaniu. Žalovaný bol názoru, že žalobca nerozlišuje podľa právnej úpravy
odporovateľnosti právnych úkonov podľa zákona č. 7/2005 Z.z. medzi nositeľom dôkaznej povinnosti
pri preukazovaní: a) skutočnosti, či odporovaným právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov dlžníka,
od dôkaznej povinnosti vyvrátiť právnu domnienku, b) že spriaznená osoba právny úkon bol urobený s
úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a že druhá strana o tomto úmysle dlžníka vedela, v prípade,
že právny úkon bol urobený so spriaznenou osobou. Preukázanie, že odporovaným právnym úkonom
došlo k ukráteniu uspokojenia niektorej prihlásenej pohľadávky niektorého konkurzného veriteľa, je
vždy a musí byť vždy zaťažená strana žalobcu, pretože ona tvrdí, že právny úkon, ktorého neúčinnosť
je predmetom zisťovania v súdnom konaní, je odporovateľným právnym úkonom. Žalobca musí
dokazovať, že vo veci sú splnené zákonom predpokladané podmienky odporovateľného právneho
úkonu. Podmienka ukrátenia veriteľa je obligatórnym znakom, aby právny úkon dlžníka mohol byť
kvalifikovaný ako odporovateľný právny úkon. Žalovaný sa stotožnil so záverom, že dôkazné bremeno
vyvrátiť zákonom predpokladanú právnu domnienku, podľa ktorej „právny úkon bol urobený s úmyslom
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, a že o tom druhá strana vedela", je v prípade, že ide o právny úkon
urobený v prospech spriaznenej osoby dlžníka, na jeho strane. Táto skutočnosť je a má byť predmetom
dokazovania až po tom, čo v konaní bolo preukázané naplnenie zákonom predpokladaných podmienok
odporovateľného úkonu. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho
konania.
14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP") prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov
žalobcu za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za
rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného súdu v
spojení s opravným uznesením č.k. 10Cbi 27/2012-745 zo dňa 05.04.2016 a opravným uznesením č.k.
10Cbi 27/2012-748 zo dňa 31.5.2016 (ďalej len „opravné uznesenia") potvrdený ako vo výroku vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP za aplikácie ust. § 378 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo
prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/34/2016-781 zo dňa
13.3.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského
súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu
dňa 21.3.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky
k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s
ust. § 378 ods. 1 CSP.
16. Krajský súd vo vzťahu k svojmu postupu a konaniu uvádza, že vychádzal z ust. zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP"), ktorý zákon podľa ust. § 474 CSP nadobudol účinnosť dňa 01.
júla 2016 v spojení s ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17. Právne účinky úkonu podaného odvolania žalobcu proti rozsudku okresného súdu v spojení s
opravnými uzneseniami zostali v konaní zachované tak, ako to vyplýva z ust. § 470 ods. 2 veta prvá

CSP.
18. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza, že základom jeho rozhodnutia je
aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia v spojení s opravnými uzneseniami, a preto sa v dôvodoch tohto svojho rozhodnutia
krajský súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v spojení
s opravnými uzneseniami okresného súdu ako súdu prvej inštancie. Len na doplnenie správnosti
záverov zdôrazňuje, že okresný súd správne vyhodnocoval povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť,
ktorá zaťažovala žalobcu v súvislosti s podanou odporovacou žalobou, t.j. žalobou, ktorou sa správca
konkurznej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o.
domáhal neúčinnosti právneho úkonu. Krajský súd uvádza, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia je
aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, tak nebolo potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského
súdu boli opätovne zopakované tie rozhodné skutkové a právne závery, ktoré už uviedol okresný súd ako
súd prvej inštancie v dôvodoch svojho napadnutého rozhodnutia v spojení s opravnými uzneseniami
a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP postačuje len odkaz
na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR,
sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj
požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového
súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného
súdneho konania". Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/170/2005, ...„ak v odvolacom
konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, v zásade sa odvolací súd môže obmedziť na
prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie".
19. Práve podľa ust. § 380 ods. 1 CSP bol napadnutý rozsudok v spojení s opravnými uzneseniami
okresného súdu posudzovaný len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu a v nich len tých relevantných
dôvodov, ktoré odzneli v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Z titulu splnenej poučovacej
povinnosti okresným súdom v zmysle ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. (č.l. 38 - 39 spisu), t.j. v znení
Občianskeho súdneho poriadku ako procesného práva platného k momentu konania a rozhodovania
okresného súdu.
20. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami bolo
zrejmé, že okresný súd zamietnutie žaloby oprel o konštatovanie, že žalobca nepreukázal splnenie
základnej a primárnej hmotnoprávnej podmienky odporovania právneho úkonu upravenej v § 57 ods.
4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii účinného do 31.12.2011 (ďalej len zákon
č. 7/2005 Z.z.) ako základného predpokladu odporovateľnosti podľa jednotlivých skutkových podstát
odporovateľnosti, teda preukázanie, že napadnutým právnym úkonom - dodatkom k pracovnej zmluve,
došlo ku kráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov úpadcu k momentu
účinnosti tohto právneho úkonu. Zároveň v prejednávanej veci nebolo ani preukázané, že by sa jednalo
o úkon bez primeraného protiplnenia a keďže nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia veriteľov v
podobe zmenšenia majetku úpadcu, nemohlo sa jednať ani o úkon, ktorý by bol odporovateľný ako
ukracujúci právny úkon v zmysle § 60 ZKR.
21. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní zo dňa 5.2.2016 namietal, že predmetné súdne konanie vyvolané
konkurzom, a teda majetok úpadcu zjavne nepostačoval na úhradu všetkých pohľadávok veriteľov v
rozsahu 100%, ako aj, že úpadca bol v čase okamihu vyhlásenia konkurzu predĺžený, pričom priložením
zoznamu veriteľov s označením presného vzniku záväzku úpadcu bolo preukázané, že došlo ku kráteniu
tam označeného počtu veriteľov ako aj rozsah tohto preukázania práve napádaným dodatkom, a to
rozdiel medzi pôvodne dohodnutou odmenou a v dodatku dohodnutou odmenou, tak krajský súd uvádza,
že len samotné predloženie zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu nie je preukázaním
ukracujúceho právneho úkonu, ktorému žalobca podanou žalobou odporoval.
22. Z obsahu spisového materiálu bolo nepochybne preukázané, že Okresný súd Žilina uznesením
sp. zn. 4K/2/2011 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ
SPOLOČNOSŤ, s.r.o., ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 224/2011 dňa 23. novembra
2011. Na základe vyjadrení poskytnutých žalobcom bolo zrejmé, že k odporovaniu právneho úkonu
dlžníka - úpadcu, a to k uzavretiu Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 došlo s odkazom
na § 57, § 58, § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom a platnom do 31.12.2011. Tvrdenia žalobcu
vychádzali z toho, že úkon Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 bol úkonom dlžníka - úpadcu
a žalovaného, ktorý bol konateľom a spoločníkom úpadcu, a ktorý úkon mal ukrátiť veriteľov riadne a
včas prihlásených pohľadávok. K uvedeným argumentom žalobcu bolo pred okresným súdom vedené
dokazovanie. Predmetom odvolacieho konania bolo preto vysporiadanie sa s otázkou odporovateľnosti

právneho úkonu, jeho neúčinnosti, ktorým došlo k uzavretiu predmetného dodatku medzi úpadcom a
žalovaným.
23. Vo všeobecnosti v súvislosti s uplatnenou odporovacou žalobou krajský súd uvádza, že
predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní je vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje,
je právny úkon dlžníka, týka sa majetku dlžníka podliehajúcemu konkurzu, je platný, účinný, ukracuje
uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil a v konečnom dôsledku odporovacia
žaloba musí byť podaná v prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu.
24. Podľa ust. § 57 ods. 1 až 4 zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení platnom a účinnom k 31.12.2011)
právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu
úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie
nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na
súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za
uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto
zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať
podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
25. Krajský súd uvádza, že podľa zákona č. 7/2005 Z.z. možno odporovať len tým právnym úkonom,
ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Nemusí teda dôjsť
ku kráteniu všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, ale stačí, keď dôsledku právneho úkonu
nastane ukrátenie len niektorého z veriteľov prihlásených pohľadávok. To, aby právny úkon ukracoval
uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej
skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu
nevznikne. Ide o všeobecnú podmienku, vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám
odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom jednotlivom prípade (pri každej
skutkovej podstate) splnená. Konkrétny právny úkon úpadcu - dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia
prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší
jeho majetok.
26. Podľa ust. § 60 ods. 1, 2, 3 zákona č. 7/2005 Z.z. (v znení platnom a účinnom k 31.12.2011) odporovať
možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny
úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť
druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas
piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
27. Odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu tak možno úspešne len za splnenia podmienok
uvedených v § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. vrátane, resp. súčasne za splnenia podmienky ukrátenia
uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - úpadcu podľa ust. § 57 zákona č.
7/2005 Z.z.
28. Na základe vyššie uvedeného je pri ukracujúcom právnom úkone rozhodujúca skutočnosť, či v
dôsledku uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu. Vždy treba v prvom
rade skúmať, či došlo k zmenšeniu majetku. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický
dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či týmito právnymi úkonmi došlo ku kráteniu veriteľa, je vždy
vecou zisťovania a dokazovania v každom konaní.
29. Je potrebné uviesť, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka úpadcu jeho právnym
úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie
prihlásených pohľadávok veriteľov. V danom prípade samotné uzatvorenie dodatku k pracovnej zmluve,
ktorým došlo k úprave spôsobu vyplácania odmeny vo forme zálohy, nie je zmenšením majetku,
pretože dlžník - úpadca namiesto finančného majetku získa plnenie v zmysle činnosti podľa pracovnej
zmluvy. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka - úpadcu sa ukráti uspokojenie
prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka - úpadcu,
nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď
právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne
odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky
veriteľa, pretože týmto úkonom dlžníka - úpadcu, nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej
pohľadávky veriteľa.
30. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k vecne správnemu záveru, že
tvrdenie žalobcu o zvýšení mzdy napadnutým dodatkom k pracovnej zmluve neobstojí. Odvolací súd

poukazuje na to, že skutočnosť, že k zmene výšky odmeny došlo na základe Dodatku k pracovnej
zmluve zo dňa 30.08.2011, ktorý však nie je predmetom tohto konania. Týmto dodatkom sa pôvodne
dohodnutá odmena vo výške 18.000,- Sk mesačne upravila na minimálnu mzdu mesačne s doplatkom
k priemernej mzde zamestnanca za celý kalendárny rok vypočítaný za roky 2008 až 2009. Keďže
v pôvodnej zmluve bola dojednaná odmena vo výške 18.000,-Sk mesačne, došlo až Dodatkom zo
dňa 31.08.2010 k zvýšeniu mzdy žalovaného, ktorej výška sa následne uzavretým Dodatkom zo dňa
30.09.2011 nemenila. Predmetným dodatkom došlo k úprave spôsobu vyplácania odmeny vo forme
zálohy na celkovú ročnú odmenu s dohodnutou jednorázovou zálohou vo výške 15.000 Eur, ktorá mala
byť vyplatená v mesiaci október 2011 a doplatkom v mesiaci január nasledujúceho roka, t.j. v januári
2012. Z Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 vyplynulo, že výška mzdy žalovaného bude
určená podľa Dodatku zo dňa 31.08.2010 s tým, že doúčtovanie odmeny po vyplatení zálohovej platby
sa vykoná v mesiaci január 2012. Na výšku a spôsob úhrady doplatku odmeny za rok 2011 Dodatok
zo dňa 30.09.2011 nemal žiaden vplyv. Krajský súd sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom
okresného súdu, podľa ktorého žalobca nepreukázal, že predmetným úkonom dodatku došlo k ukráteniu
veriteľov úpadcu dlžníka, tým ani nemohol byť žalobca v spore úspešný, keďže nebola v danej sporovej
veci splnená hmotnoprávna podmienka odporovateľnosti, a to, že v dôsledku tohto konkrétneho úkonu
dlžníka - úpadcu, uzavretého dodatku malo dôjsť k ukráteniu prihlásených pohľadávok niektorého z
veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.
31. Zvýrazňuje krajský súd, že žalobca ako nositeľ dôkaznej povinnosti vo vzťahu k preukázaniu
základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti vyplývajúcej z § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005
Z.z. v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu disponuje nevyhnutnými podkladmi, účtovnou
evidenciou a podobne, je teda vybavený na to, aby si mohol splniť svoju dôkaznú povinnosť v danom
sporovom konaní s rovnakým postavením strany sporu v rovine preukazovania, že predmetný dodatok
zo dňa 30.09.2011 spôsobil uvedené ukrátenie veriteľa či veriteľov. Krajský súd dodáva, že len samotné
predloženie konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu nie je preukázaním
ukracujúceho právneho úkonu, ktorému žalobca podanou žalobou odporoval. Predpokladom každej
odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo znamená také zmenšenie
hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti
uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním
odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po
účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej
strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak
zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v
čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno všetkých
týchto skutočností je na správcovi, t.j. na žalobcovi. Ani v posudzovanom prípade správca ako žalobca
nepreukázal, že majetok dlžníka (úpadcu) pred účinnosťou Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa
30.09.2011 stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali mať k tomuto momentu pohľadávky
voči dlžníkovi (úpadcovi) a po účinnosti Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 došlo k ukráteniu
ich uspokojenia, resp. že aj keď majetok dlžníka (úpadcu) nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok,
po účinnosti Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Ak
k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť uzavretím Dodatku k pracovnej zmluve zo
dňa 30.09.2011 (jeho účinnosťou), tak správca mal v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka (úpadcu)
pred účinnosťou Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré
by sa mohli z tohto majetku dlžníka (úpadcu) uspokojovať. Ide o primárny a elementárny predpoklad
úspešnej odporovacej žaloby. Žalobca preto musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka (úpadcu)
po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v
dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu), resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok
veriteľov dlžníka. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal, že
napadnutým právnym úkonom, a to Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 došlo k zmenšeniu
rozsahu majetku dlžníka a k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. S vecne správnym záverom okresného
súdu a vo väzbe s vyvolaným odvolacím konaním aj krajského súdu sa stotožňuje rozhodovacia činnosť
Krajského súdu v Banskej Bystrici, z ktorej rovnako vyplýva, že hmotno-právnym predpokladom každej
odporovateľnosti je, že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok
veriteľov, t.j., že sa v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená
pohľadávka niektorého z veriteľov dlžníka. V prípade odporovania právnym úkonom žalobca musí
preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní
prihlásil svoju pohľadávku. (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa
15.5.2013, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.7.2012).

Žalobca bol v rámci svojho dôkazného bremena povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku
dlžníka - úpadcu, a tým preukázať hmotno-právnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu
však z jeho strany nedošlo.
32. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že pod vecou je
potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym
posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav
neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce
správnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. V danom prípade napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie nevychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pre rozhodovanie a rozhodnutie
okresného súdu bolo nosné aplikovanie ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005, podľa ktorého odporovať
podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Okresný súd v danom prípade správne uzavrel, že žalobca
neuniesol v spore svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal naplnenie základnej hmotnoprávnej
podmienky upravenej v § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., teda že napadnutým dodatkom k pracovnej
zmluve uzavretým medzi úpadcom a žalovaným došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok
niektorého z veriteľov úpadcu. Rovnako spoľahlivo nebolo preukázané ani to, že by predmetný právny
úkon bol úkonom bez primeraného protiplnenia, ak nebolo preukázané ukrátenie uspokojenia veriteľov
v podobe zmenšenia majetku úpadcu v dôsledku dotknutého, nemohlo ísť o úkon, ktorému by mohlo
byť úspešne odporované ako ukracujúcemu právnemu úkonu podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. Pokiaľ
žalobca tvrdil, že išlo o úkon bez primeraného protiplnenia, na takéto tvrdenia dôkazy spoľahlivo
preukazujúce rozpor medzi dohodnutým plnením žalovaného a dohodnutým protiplnením úpadcu
nepredložil.
33. Pre úplnosť i vo všeobecnej rovine k otázke dôkazného bremena odvolací súd uvádza, že
nepochybne dôkazné bremeno v danom incidenčnom sporovom konaní bolo na strane žalobcu.
Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena strany sporu je jeho neúspech v spore.
Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov vedúcej k neuneseniu
dôkazného bremena. Zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať,
zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej vyplýva i to, kto je
nositeľom dôkazného bremena, a teda ktorá zo strán sporu je povinná stanovený okruh skutočností
preukázať (primerane uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 78/2010 z 23.
mája 2012).
34. Krajský súd konštatuje, že okresný súd dospel k vecne správnemu záveru, pokiaľ skonštatoval,
že pri nepreukázaní predpokladu odporovateľnosti podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. nemohlo byť
žalobe žalobcu vyhovené, a ak takáto žaloba žalobcu bola rozsudkom okresného súdu v spojení s
opravnými uzneseniami zamietnutá, rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd
dodáva, že rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami má všetky atribúty úplne
a riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia, preto nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu o jeho
nepreskúmateľnosti, a to ani v jednotlivých záveroch okresného súdu.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalovaný,
ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa ust. § 262 ods.
2 CSP o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.