Kúpna zmluva s úpadcom

Právne úkony možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj keby bola preukázaná pluralita veriteľov v čase účinnosti napádaných právnych úkonov, čo však v konaní nebolo preukázané, v prvom rade nebola splnená základná hmotnoprávna podmienka neúčinnosti napádaných právnych úkonov podľa § 57 ods. 4 ZKR a to, že napádanými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, nakoľko kúpne ceny boli primerané, čo ani nebolo v konaní sporné, ako to aj súd prvej inštancie skonštatoval v odôvodnení rozhodnutia ( str. 14), keď samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením majetku, ale dochádza len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník namiesto hmotného majetku získa finančný majetok. Nakoľko v konaní nebolo žalobcom žiadnym spôsobom preukázaná pluralita veriteľov ani zmenšenie majetku dlžníka napádanými úkonmi, čím nebola splnená obligatórna podmienka neúčinnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, odvolací súd dospel k záveru, že ani ďalšie napádané právne úkony nie sú voči konkurzným veriteľom neúčinné, pretože všetky zákonné podmienky odporovateľnosti musia byť pre neúčinnosť právneho úkonu splnené kumulatívne. Vzhľadom k tomu, že základným predpokladom odporovateľnosti je, aby právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky, bez splnenia tohto predpokladu nie je možné úspešne napadnúť odporovateľnosť. Právne úkony možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. Až v prípade preukázania ukrátenia veriteľa (čo sa v danom konaní nepreukázalo) súd posudzuje ďalšie osobitné predpoklady odporovateľnosti uvedené v jednotlivých skutkových podstatách, napr. § 60 ods. 1, 2 ZKR. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ani neposudzoval splnenie ďalších podmienok odporovateľnosti v danom konaní (úmysel ukrátiť veriteľov), nakoľko žalobe by nebolo možné vyhovieť z dôvodov ako je vyššie odôvodnené, keďže nebol splnený jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov a to ukrátenie veriteľov

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Peter Veselovský, Kapitulská
14, 917 01 Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu: REGATEL spol. s r. o. „v likvidácii", Na Rybníku
419/2, 919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 34 152 962, zastúpený: SVITOK a spol. s r. o., Tomášikova 23/
C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 863 980, proti žalovanému: Obec Jaslovské Bohunice, so sídlom obecného
úradu Námestie sv. Michala 36/10A, 919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 00 312 614, zastúpený: JUDr.
Mgr. Michal Mrva, LL.M, Phd., advokát, Nevädzová 5, 821 01 Bratislava, IČO: 422 583 67, o určenie
neúčinnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 21.07.2016, č.k. 36Cbi/31/2014-259, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VII. potvrdzuje.
II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV., V., VI. mení tak,
že žalobu aj v tejto časti zamieta.
III. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VIII. mení tak, že žalovanému
priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.
IV. Odvolací súd priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 03. 10. 2014 žiadal, aby súd určil, že kúpna
zmluva zo dňa 15. 12. 2012, uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim,
je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu REGATEL, spol. s r. o., v konkurznom konaní
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/30/2013. Ďalej žiadal, aby súd určil, že žalovaný
je povinný poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 508.130,89 eur do
dotknutej podstaty do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby súd určil, že kúpna
zmluva zo dňa 17. 12. 2012, uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim,
je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu REGATEL, spol. s r. o., v konkurznom konaní
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/30/2013 a aby súd určil, že žalovaný je povinný
poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 31.000 eur do dotknutej podstaty,
aby súd určil, že kúpna zmluva a zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 12. 2012, uzatvorená
medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, je právne neúčinná voči konkurzným
veriteľom úpadcu REGATEL, spol. s r. o. , v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. 36K/30/2013 a aby súd určil, že žalovaný je povinný poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu
peňažnú náhradu vo výške 27.000 eur do dotknutej podstaty, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa
18. 12. 2012, uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, je právne
neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu REGATEL, spol. s r. o. , v konkurznom konaní vedenom
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/30/2013 a aby súd určil, že žalovaný je povinný poskytnúť
konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 4.000 eur do dotknutej podstaty.
Žalobu odôvodnil dispozíciami s majetkom úpadcu, keď dňa 10. 12. 2012 sa konalo zasadnutie
obecného zastupiteľstva, ktorého predmetom programu bolo okrem iného: Dohoda a zmluvy medzi

Obcou Jaslovské Bohunice a REGATEL spol. s r. o.. Zápis k uvedenému bodu programu uvádza:
JUDr. N. vysvetlila problematiku ukončenia a likvidácie spol. REGATEL spol. s r. o. konkurzom.
Mgr. Michal Mrva podal informácie k jednotlivým návrhom zmlúv, ktoré boli predložené a mali by
zabezpečiť po právnej stránke maximálne uspokojenie pohľadávok obce, ktoré má voči REGATELU
ešte pred vyhlásením konkurzu. Podľa prijatého uznesenia VI./327: Obecné zastupiteľstvo obce
Jaslovské Bohunice schvaľuje kúpnu zmluvu medzi obcou Jaslovské Bohunice a spol. REGATEL, ktorej
predmetom je nákladné vozidlo zn. Citroen Jumper, typ 2.0, HDI, ZAAMFA/AX, EČV: TT810BU. Podľa
prijatého uznesenia VI./329: Obecné zastupiteľstvo obce Jaslovské Bohunice schvaľuje kúpnu zmluvu
medzi obcou Jaslovské Bohunice a spol. REGATEL, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti - pozemky a
stavby. Podľa prijatého uznesenia VI./330: Obecné zastupiteľstvo obce Jaslovské Bohunice schvaľuje
kúpnu zmluvu medzi obcou Jaslovské Bohunice a spol. REGATEL, ktorej predmetom sú hnuteľné veci
- zariadenie kuchyne a dreveného predajného stánku. Dňa 15. 12. 2012 bola uzatvorená kúpna
zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, za kúpnu cenu vo výške
508 130,89 eur, pričom kúpna cena bola započítavaná voči pohľadávke žalovaného ako veriteľa voči
úpadcovi ako dlžníkovi. Dňa 17. 12. 2012 bola uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej boli práva
k hnuteľným veciam, za kúpnu cenu vo výške 31.000 eur, pričom kúpna cena bola započítavaná voči
pohľadávke žalovaného ako veriteľa voči úpadcovi ako dlžníkovi. Dňa 17. 12. 2012 bola uzatvorená
kúpna zmluva a zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
hnuteľným veciam, za kúpnu cenu vo výške 27.000 eur, pričom kúpna cena bola započítavaná voči
pohľadávke žalovaného ako veriteľa voči úpadcovi ako dlžníkovi. Dňa 18. 12. 2012 bola uzatvorená
kúpna zmluva, predmetom ktorej boli práva k hnuteľnej veci, za kúpnu cenu vo výške 4.000 eur, pričom
kúpna cena bola započítavaná voči pohľadávke žalovaného ako veriteľa voči úpadcovi ako dlžníkovi.
Žalobca uviedol, že zmluvami medzi úpadcom a žalovaným došlo k zvýhodneniu jedného veriteľa
úpadcu voči ostatným veriteľom, ktorí boli zároveň ukrátení pri uspokojovaní svojich pohľadávok voči
úpadcovi. V čase vykonania jednotlivých právnych úkonov úpadca vedel, že mu vznikajú ďalšie záväzky
a to najmä z titulu zaplatenia dane z pridanej hodnoty (keďže cena v každej zmluve je členená na časť
bez dane z pridanej hodnoty a daň z pridanej hodnoty). Predmetnými zmluvami došlo k prevodu všetkých
aktív úpadcu, pričom úpadcovi zostali len neuhradené záväzky, takže týmito úkonmi bol spôsobený
úpadok úpadcu. Žalovaný vedel o tejto skutočnosti, keď pripravoval postup pre likvidáciu spoločnosti
úpadcu konkurzom a pre uspokojenie pohľadávok žalovaného ešte pred vyhlásením konkurzu.
2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.07.2016, č.k. 36Cbi/31/2014-259 rozhodol nasledovne:
I. Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 17. 12. 2012 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a
žalovaným ako kupujúcim je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu REGATEL spol. s r.
o., IČO: 34 152 962, so sídlom Na Rybníku 419/2, Jaslovské Bohunice, 919 30 v konkurznom konaní
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/30/2013.
II. Žalovaný je povinný poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 31.000 eur
do dotknutej podstaty, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 17. 12. 2012 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a
žalovaným ako kupujúcim je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu REGATEL spol. s r.
o., IČO: 34 152 962, so sídlom Na Rybníku 419/2, Jaslovské Bohunice, 919 30 v konkurznom konaní
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/30/2013.
IV. Žalovaný je povinný poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 27.000 eur
do dotknutej podstaty, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 18. 12. 2012 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a
žalovaným ako kupujúcim je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu REGATEL spol. s r.
o., IČO: 34 152 962, so sídlom Na Rybníku 419/2, Jaslovské Bohunice, 919 30 v konkurznom konaní
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/30/2013.
VI. Žalovaný je povinný poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 4.000 eur
do dotknutej podstaty, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
VII. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
VIII. Žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 3 ods. 1,2,3, § 9 ods. 1,2,3,
§ 57 ods. 1,4, § 60 ods. 1,2,3, § 62 ods. 1,5, § 63 ods. 1, § 23 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
ZKR), § 255 ods. 1,2 C.s.p.
Súd prvej inštancie mal preukázané, že úpadca a žalovaný, ktorí uzatvorili predmetné zmluvy, ktorých
odporovateľnosti sa žalobca domáha, sú spriaznené osoby, keď žalovaný je jediným spoločníkom
úpadcu. Ďalej mal súd preukázané, že v čase uzatvárania prvej z predmetných zmlúv mal úpadca

jediného veriteľa a to žalovaného. V prejednávanej veci ide o právne úkony, ktorých účinnosť je
viazaná na zverejnenie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, pričom
medzi účastníkmi nebolo sporné, že kúpne zmluvy boli zverejnené 18.12.2012, 27.12.2012 a 23.01.
2013. Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že kúpna cena predmetov kúpnych zmlúv a zmluvy
o postúpení pohľadávok bola primeraná. Súd vzhľadom na to, že tieto skutočnosti neboli sporné,
nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie a to výsluch informačnej pracovníčky obce Jaslovské
Bohunice, keďže dôvody rôznych dátumov zverejnenia zmlúv sú irelevantné pre posúdenie veci a taktiež
súd nevykonal dokazovanie a to nariadením znaleckého dokazovania na zistenie ceny vecí, ktoré boli
predmetom zmlúv, pretože primeranosť kúpnych cien nebola sporná a znalecké dokazovanie audítorom
na otázku, či bol v čase vykonania právneho úkonu úpadca v úpadku, nakoľko túto skutočnosť si súd
vzhľadom na predložené dôkazy vyhodnotil sám.
Keďže ide o spriaznené osoby, úmysel ukrátiť veriteľov predmetnými právnymi úkonmi sa predpokladá,
ako aj vedomosť druhej strany s týmto úmyslom sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Súd mal z vykonaného výsluchu účastníkov konania, svedkov a z priložených písomných dokladov
preukázané, že v roku 2012 úpadca nemal žiadneho iného veriteľa okrem žalovaného, preto nemohol
podať návrh na vyhlásenie konkurzu, keďže neexistovala pluralita veriteľov. Obec Jaslovské Bohunice
v súlade s ustanoveniami zákona o majetku obcí sa snažila vyriešiť existenciu spoločnosti úpadcu, kde
je obec Jaslovské Bohunice jediný spoločník, keď táto spoločnosť svojim hospodárením nevytvárala
žiadny zisk, naopak vytvárala pohľadávky, ktorých veriteľom bola obec Jaslovské Bohunice. Obecné
zastupiteľstvo zabezpečilo na svojom zasadnutí účasť odborníkov, osôb, ktoré vykonávajú funkciu
správcu konkurznej podstaty a advokáta, ktorí mali obci zabezpečiť legálny spôsob likvidácie úpadcu,
tak aby táto likvidácia prebehla v súlade so zákonom o majetku obcí ako i Obchodným zákonníkom
a zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Tieto osoby navrhli obecnému zastupiteľstvu spôsob, ktorý
mal byť zákonný a čo najrýchlejší, aby nedochádzalo k navyšovaniu pohľadávok obce. Súd mal ďalej
preukázané, že predmetné právne úkony nespôsobili stav, že úpadca nemohol ďalej podnikať a tým by
bol spôsobený úpadok, nakoľko úpadca podnikal v nehnuteľnostiach, ktoré boli vo vlastníctve obce a
nepodnikal v nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom právnych úkonov, ktoré sú napadnuté žalobou.
Postupom, ktorý žalovaný zvolil, malo dôjsť k čo najväčšiemu uspokojeniu pohľadávok žalovaného ešte
pred vyhlásením konkurzu, čo je vyjadrené i v zápisniciach zo zasadnutia zastupiteľstva obce Jaslovské
Bohunice a z toho je možné ustáliť úmysel žalovaného ukrátiť pohľadávky iných veriteľov, ktoré budú
prihlásené v konkurze. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou a to hlavne pre poslancov obecného
zastupiteľstva obce Jaslovské Bohunice, že obec Jaslovské Bohunice je platcom DPH a táto skutočnosť
je zrejmá aj z obsahu predmetných zmlúv, keď cena bola v nich uvedená s DPH aj bez DPH a povinnosť
zaplatiť DPH musela byť poslancom, ktorí schválili všetky zmluvy známa. Predmetnými právnymi úkonmi
bol prevedený všetok majetok úpadcu na žalovaného a na uspokojovanie pohľadávok v konkurze
nezostal žiadny majetok úpadcu, čo žalovanému, teda jeho štatutárnym zástupcom a celému obecnému
zastupiteľstvu bolo známe už z návrhu riešenia ako aj z predmetných zmlúv. Napriek tomu postupne
schválili všetky zmluvy a podľa týchto zmlúv všetok majetok prešiel do vlastníctva žalovaného a kúpna
cena bola započítaná na pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, bez možnosti uspokojenia zmluvami
vzniknutých pohľadávok iných osôb a následne aj ďalších pohľadávok uplatnených v konkurze. Vznik
týchto pohľadávok taktiež musel byť žalovanému známy, keď vedel o tom, že úpadca má zamestnancov,
ktorým bez majetku a vykonávania podnikateľskej činnosti (čo bolo cieľom vykonávaných úkonov)
nebude mať z čoho zaplatiť mzdy a odvody, pričom ukončenie ich pracovných pomerov nevyriešil. Na
základe tohto mal súd za to, že úmysel žalovaného ukrátiť iných veriteľov je preukázaný a žalovaný túto
skutočnosť nevyvrátil. Ak by aj tieto skutočnosti neboli poslancom obecného zastupiteľstva Jaslovských
Bohuníc a starostke známe, pri odbornej starostlivosti osôb, ktoré obecné zastupiteľstvo poverilo
vykonaním likvidácie úpadcu, mali tieto osoby s právnickým vzdelaním upozorniť na skutočnosť, že
uspokojením len pohľadávok žalovaného na základe predmetných zmlúv dôjde k vzniku pohľadávok
iných subjektov, ktoré bude potrebné tiež uspokojiť a to pomerne spolu s pohľadávkami žalovaného,
keďže k uspokojeniu pohľadávok žalobcu došlo postupne uzatváraním jednotlivých zmlúv v dňoch
nasledujúcich po prvej zmluve o prevode nehnuteľností, pri ktorej vznikla už prvá pohľadávka na DPH,
ktorá nemohla byť uspokojená pre ďalšie zmluvy uzatvorené medzi úpadcom a žalovaným. Konanie
žalovaného bolo cielené a systematické, keď najprv zosplatnil svoje pohľadávky voči úpadcovi, hoci mu
bolo známe, že ich úpadca nemôže splatiť ani v pôvodnej lehote splatnosti a následne kúpnu cenu v
predmetných zmluvách započítal na svoje už zosplatnené pohľadávky voči úpadcovi.
Keďže žalovaný je jediným spoločníkom úpadcu a on sám navrhoval a vykonával všetky úkony
smerujúce k likvidácii úpadcu, jeho vedomosť s vlastným úmyslom je preukázaná, teda ako osoba, ktorá
mala z právnych úkonov prospech jej musel byť úmysel ako druhej strany predmetných právnych úkonov

známy.
Žalovaným zvolený spôsob riešenia krízovej ekonomickej situácie, do ktorej sa úpadca dostal, nie
je v súlade so základným poslaním konkurzného konania, v ktorom základnou úlohou je pomerné
uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov z výťažku získaného speňažením majetku dlžníka v záujme
toho, aby nedošlo k individuálnemu uspokojeniu len niektorých veriteľov. Ak už k takémuto stavu došlo,
ZKR poskytuje správcovi práve možnosť domáhať sa odporovateľnosti právnych úkonov, ktorými úpadca
uprednostnil jedného veriteľa voči ostatným veriteľom a tým boli ostatný veritelia ukrátený. Pomerným
uspokojením všetkých veriteľov a teda aj žalovaného by nedošlo k úplnému uspokojeniu pohľadávok
žalovaného, čo je povinný žalovaný znášať ako podnikateľské riziko, ak vykonáva podnikateľskú činnosť.
V každom prípade predajom predmetných hnuteľných a nehnuteľných vecí by nastala rovnaká situácia a
to vznik pohľadávky na dani z pridanej hodnoty. Pohľadávka na DPH vznikla dňom účinnosti zmlúv, teda
prvá pohľadávka vznikla 19.12.2012. Pri posudzovaní odporovateľnosti právneho úkonu podľa ZKR,
existujúca pohľadávka uplatnená v konkurznom konaní nemusí byť splatná v čase urobenia právneho
úkonu, postačuje jej existencia v čase účinnosti predmetného právneho úkonu.
Súd dospel k záveru, že v čase uzatvorenia prvej kúpnej zmluvy účinnej dňa 19.12.2012 (deň vkladu
vlastníctva do katastra nehnuteľností ) neboli splnené podmienky pre určenie neúčinnosti právneho
úkonu voči konkurzným veriteľom, keďže nebola splnená základná podmienka a to ukrátenie veriteľa,
ktorý si svoju pohľadávku riadne uplatnil v konkurze prihláškou, keďže jediným veriteľom v tom čase bol
sám žalovaný, ktorý bol aj účastníkom predmetného právneho úkonu a až po účinnosti kúpnej zmluvy
vznikla ďalšia pohľadávka a to nárok štátu na zaplatenie daňovej povinnosti dane z pridanej hodnoty.
Toto však nemožno povedať o ďalších úkonoch, ktoré boli účinné až 27.12.2012 a 23.01.2013. V čase
účinnosti týchto ďalších právnych úkonov už možno hovoriť o tom, že úpadca bol v úpadku, keďže mal
viac ako jedného veriteľa a jeho majetok nepostačoval na uhradenie všetkých pohľadávok.
Súd sa nestotožnil so závermi znalca v znaleckom posudku predloženom žalovaným, keďže znalec sa
nezaoberal každou zmluvou zvlášť, ale zaoberal sa posudzovaním úpadku k určitým dátumom.
4. Súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2012,
týkajúcej sa prevodu nehnuteľností v celkovej cene 508.130,90 eur, keďže v tom čase neboli
zistené základné predpoklady pre určenie neúčinnosti právneho úkonu spočívajúce v existencii riadne
prihlásenej pohľadávky iného veriteľa ako žalovaného v konkurznom konaní.
5. Nakoľko v čase účinnosti kúpnych zmlúv zo dňa 17.12.2012 a 18.12.2012 (účinné 27.12.2012 a
23.1.2013), predmetnom ktorých bol predaj hnuteľných vecí a pohľadávok a započítanie kúpnej ceny s
pohľadávkami žalovaného voči úpadcovi, už boli splnené podmienky pre určenie neúčinnosti právnych
úkonov, spočívajúce v tom, že existoval ďalší veriteľ a to SR - Finančné riaditeľstvo, Daňový úrad Trnava
a existovala jeho pohľadávka na daň z pridanej hodnoty zo zmluvy, ktorá bola účinná 19.12.2012 a
zároveň boli splnené aj ostatné predpoklady určenia neúčinnosti právnych úkonov a to úmysel úpadcu
ukrátiť veriteľov a vedomosť žalovaného s týmto úmyslom, súd v časti žalobe vyhovel a určil neúčinnosť
týchto právnych úkonov.
6. Námietku neurčitosti žalobného návrhu súd nepovažoval za relevantnú, nakoľko počas celého
konania bolo žalovanému zrejmé, o ktoré právne úkony ide a tiež súdu, právne úkony sú špecifikované
dostatočne časom uzatvorenia, typom zmluvy, účastníkmi a ide o celý obsah týchto zmlúv, ktoré
obsahujú aj spôsob zaplatenia kúpnej ceny započítaním, čo počas celého konania bolo žalovanému
zrejmé a nenamietal to. Tieto zmluvy nie je možné zameniť s inými zmluvami rovnakých účastníkov,
nakoľko iné zmluvy týchto účastníkov tohto typu uzavreté v tieto dni neexistujú.
7. V zmysle § 63 ZKR súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť do podstaty peňažnú náhradu vo
výške kúpnej ceny dohodnutej v predmetných zmluvách, teda to čo sa na neho previedlo v dôsledku
neúčinných úkonov.
8. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu
trov konania, nakoľko žalobca bol úspešný v určení troch právnych úkonov za neúčinné a v určení
povinnosti žalovanému poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 62.000
eur, avšak bol neúspešný v určení jednej neúčinnosti právneho úkonu, v určení povinnosti žalovanému
poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 508.130,90 eur.
9. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a to proti výrokom VII. a VIII. a žiadal, aby
odvolací súd v tej časti napadnutý rozsudok zmenil tak, že určuje, že kúpna zmluva zo dňa 15.12.2012
uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je právne neúčinná voči
konkurzným veriteľom úpadcu REGATEL spol. s r.o., IČO: 34 152 962, so sídlom Na Rybníku 419/2,
Jaslovské Bohunice 919 30 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
36K/30/2013. Žalovaný je povinný poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške
508.130,89 eur do dotknutej podstaty, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške ako bude vyčíslená
v písomnom vyhotovení rozsudku.
Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odporovateľnosť právnych úkonov podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom
znení je samostatným právnym inštitútom, ktorý nie je aplikovateľný v prípade odporovateľnosti podľa
ZKR, ale na druhej strane právne závery súdnej praxe ohľadom výkladu zákonných pojmov sú použiteľné
aj v tejto právnej veci. Odvolateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
12Co/157/2006, v ktorom sa okrem iného uvádza, že vymáhateľnou je pohľadávka, ktorú možno
úspešne vymáhať pred súdom.
K tomu, aby žalujúci veriteľ bol vecne legitimovaný postačí, aby jeho pohľadávka proti dlžníkovi bola
vymáhateľná aspoň v čase rozhodnutia súdu o jeho podanej odporovacej žalobe. Pretože je možné
odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľov, postačuje, aby dlžník sledoval svojim
konaním skrátenie akejkoľvek pohľadávky svojho veriteľa a nie je vôbec rozhodné, či išlo o pohľadávku
splatnú či nesplatnú, poprípade budúcu, alebo či pohľadávka bola vymáhateľná. Pre uplatnenie odporu
je významné len to, že veriteľ skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku, a že dlžník urobil právny úkon
v úmysle ukrátiť jeho uspokojenie, t. j. že svojim právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav, ktorý
veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku.
Súd prvej inštancie čiastočne akceptuje takéto právne závery, keď uvádza, že v čase účinnosti ostatných
napádaných právnych úkonov už existoval ďalší veriteľ a to Slovenská republika - Finančné riaditeľstvo
Daňový úrad Trnava a existovala jeho pohľadávka na dani z pridanej hodnoty z kúpnej zmluvy na
nehnuteľnosti a to bez ohľadu na splatnosť tejto pohľadávky (strana 16 druhý odseku napadnutého
rozsudku).
Aj v čase účinnosti kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti existovali ďalšie pohľadávky ostatných veriteľov,
ktorí si neskôr tieto pohľadávky prihlásili do konkurzu na majetok úpadcu, keďže ku dňu účinnosti kúpnej
zmluvy na nehnuteľnosti úpadca zamestnával zamestnancov a z tohto titulu mu za každý deň trvania
pracovného pomeru každého jednotlivého zamestnanca vznikal záväzok zodpovedajúci pohľadávke na
zaplatenie sociálneho a zdravotného poistenia, t.j. ku dňu účinnosti kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti
existovala pohľadávka na zaplatenie sociálneho poistenia a pohľadávka na zaplatenia zdravotného
poistenia za príslušnú časť mesiaca december 2012, ktorá nebola uspokojená a bola prihlásená do
konkurzu.
10. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu jeho výrokov I., II., III., IV.,
V., VI. a VIII. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p. a žiadal, aby odvolací súd v odvolaním
napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.
Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a tiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na jednej strane konštatuje, že z
vykonaného dokazovania má za preukázané, že iba v čase uzatvárania prvej zo zmlúv mal úpadca
jediného veriteľa - žalovaného. Svoj názor súd odvodzuje od rôznych dátumov nadobudnutia účinnosti
jednotlivých zmlúv, keďže už pri druhej zo zmlúv mala vzniknúť okrem pohľadávky žalovaného aj daňová
pohľadávka na DPH. Na strane druhej súd prvej inštancie už však uvádza, že má za preukázané, že v
roku 2012 úpadca nemal žiadneho iného veriteľa, okrem žalovaného a že neexistovala pluralita veriteľov.
Súd vo svojom rozhodnutí má za preukázané, že v roku 2012 pre neexistenciu plurality veriteľov neboli
dané podmienky na vyhlásenie konkurzu, pričom v tej istej súvislosti súd ďalej konštatuje, že postupom,
ktorý žalovaný zvolil, je možné ustáliť úmysel žalovaného ukrátiť pohľadávky iných veriteľov, ktoré budú
prihlásené v konkurze. Rovnako aj tieto závery súdu žalovaný považuje za úplne zmätočné, odporujúce
si navzájom a nepreskúmateľné.
Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nesprávne uvádza, že žalovaný údajne vedel, že po vykonaní
napadnutých úkonov nebude mať úpadca z čoho vyplatiť mzdy a odvody zamestnancov, pričom
podľa názoru súdu ukončenie pracovných pomerov u úpadcu žalovaný nijako nevyriešil. Toto je úplne
nesprávny záver. Pracovné pomery všetkých zostávajúcich 4 zamestnancov boli ukončené dohodami
o skončení pracovných pomerov, mzdové a súvisiace nároky boli uspokojené a žalovaný sám so
zamestnancami úpadcu uzavrel nové pracovné pomery - zostali teda de facto pracovať v rovnakej
prevádzke u nového zamestnávateľa - žalovaného.
Ďalším nesprávnym záverom súdu prvej inštancie je konštatovanie o "všeobecne známej skutočnosti, že

Obec Jaslovské Bohunice je platcom DPH." Toto zistenie súdu je nesprávne, Obec Jaslovské Bohunice
nie je platiteľom DPH - táto skutočnosť bola žalovaným preukázaná už v priebehu súdneho konania,
nakoľko obce sú zo zákona subjektami, ktoré nie
sú platcami DPH.
Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keďže napriek ustáleniu, že úpadca v roku 2012
nemal iných veriteľov ako žalovaného a neboli dané podmienky na vyhlásenie konkurzu prijal záver,
že prevodom majetku úpadcu na žalovaného nezostal majetok na uspokojenie veriteľov pohľadávok v
konkurze (pohľadávok, ktoré však ešte neexistovali v čase vykonania úkonov). Vznik týchto pohľadávok
po vykonaní napadnutých úkonov - pohľadávok daňových a odvodových, hoci tu neboli v čase vykonania
úkonov, musel byť podľa názoru súdu žalovanému známy.
Týmto záverom v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej inštancie prijal absurdný
záver, navodzujúci stav absolútnej právnej neistoty, pretože žiaden veriteľ splatných pohľadávok,
hoci by bol v príslušnom čase jediným veriteľom splatných pohľadávok, nikdy nemohol uspokojiť svoje
splatné pohľadávky kúpou majetku svojho dlžníka formou zápočtu bez toho, aby takýto úkon nebol
odporovateľný, pretože každému subjektu podnikateľovi vždy vzniknú v budúcnosti daňové, odvodové
a ďalšie záväzky (hoci aj neaktívnej spoločnosti povinnosť daňovej licencie), dokonca aj súkromná
osoba bude mať vždy nejaký budúci daňový záväzok - žiadna osoba nikdy nemá obdobie bez budúceho
záväzku.
Z takéhoto právneho názoru súdu prvej inštancie vyplýva nesprávny záver, že hoci by osoba ktorá je
dlžníkom, mala splnené všetky splatné záväzky, okrem záväzku voči jedinému veriteľovi, tomuto nemôže
plniť, aby úkon nebol odporovateľný, lebo vie, že určite bude mať ďalšie záväzky najmä daňové a
odvodové, respektíve vzniknú ako následok plnenia v budúcnosti.
Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého bol úmysel žalovaného ukrátiť
veriteľov preukázaný, keďže obecné zastupiteľstvo schválilo prevod všetkého majetku úpadcu do
majetku žalovaného započítaním vzájomných pohľadávok s údajným vedomím, že na uspokojenie v
konkurze nezostane žiaden majetok.
Žalovaný počas súdneho konania dostatočne preukázal súdu, že napadnutým úkonom predchádzalo
podrobné skúmanie stavu s odbornou starostlivosťou, pričom tento stav vyžadoval neodkladné prijatie
riešenia za jediným účelom - zabráneniu v porušovaní zákona o majetku obcí.
Súd vôbec nezohľadnil, že žalovaný úkonmi uspokojil iba časť svojich pohľadávok kúpou majetku
úpadcu, a že žalovaný zostal ešte relevantným veriteľom tretej najvyššej prihlásenej a zistenej
pohľadávky v konkurze. Súd nevzal do úvahy, že žalovaný bol nepochybne najväčším veriteľom úpadcu
a stále v časti zostal veriteľom úpadcu a neprihliadol na to, aké právne následky voči nemu ako
rovnocennému veriteľovi by vyvolalo iné riešenie situácie.
Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaný konal cielene a systematicky s úmyslom napadnutými
úkonmi ukrátiť veriteľov aj napriek tomu, že v konaní bolo preukázané dlhodobé (de facto od počiatku)
financovanie úpadcu zo strany žalovaného. Žalovanému okrem povinnosti hospodáriť s verejnými
prostriedkami v súlade so zákonom ako jedinému veriteľovi s obrovskými a neustále sa zvyšujúcimi
sa pohľadávkami predsa svedčilo aj morálne právo na plnenie, keď z jeho prostriedkov boli dlhodobo
uspokojovaní veritelia úpadcu a jedine jeho pohľadávky boli neustále prolongované s ohľadom na termín
ich splatnosti.
Spravodlivému usporiadaniu práv a právom chránených záujmov by v žiadnom prípade nezodpovedal
stav, že žalovaný by svoje splatné pohľadávky neuspokojil (aby takýto úkon nebol odporovateľný)
a naďalej, respektíve donekonečna by čakal a zvyšoval dotácie úpadcovi len preto, aby nevznikla
pohľadávka štátu na DPH. Alebo súd prvej inštancie by za spravodlivé a zákonné riešenie považoval
pokusy o predaj nepredajného účelovo viazaného majetku hlboko pod cenu, pretože iné riešenie
neexistuje.
Súd v každom prípade opomenul skutočnosť, že aj v prípade pohľadávky žalovaného, aj v prípade
pohľadávky Daňového úradu ide o verejné prostriedky z verejného rozpočtu. Obe pohľadávky sú z
hľadiska svojej povahy rovnocenné, verejnoprávne. Malo teda podľa názoru súdu dôjsť k ukráteniu
verejného rozpočtu na úkor iného verejného rozpočtu? S ohľadom na uvedené má žalovaný za to, že
úmysel ukrátiť (neexistujúcich) veriteľov nebol
v predmetnom konaní preukázaný.
V súvislosti s prijatým riešením zo strany žalovaného súd prvej inštancie nesprávne vec právne
posúdil, keď skonštatoval, že spôsob riešenia krízovej situácie nebol v súlade so základným poslaním
konkurzného konania o pomernom uspokojovaní pohľadávok veriteľov.
Sám súd vo svojom rozhodnutí považoval za preukázané, že v roku 2012 neexistovala pluralita veriteľov,
neboli dané zákonné predpoklady pre konkurzné konanie, neexistovali teda ani zákonné podmienky pre

aplikáciu ustanovení ZKR.
Neopomenuteľnou skutočnosťou v tejto súvislosti je, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vôbec
nevysporiadal s opakovaným poukazom žalovaného na to, že v predmetnom prípade okrem toho,
že v čase vykonania úkonov neexistovali pohľadávky iných veriteľov, nie sú tiež naplnené zákonné
podmienky obsiahnuté v ust. § 60 ZKR na to, aby mohlo ísť o ukracujúci úkon, keďže všetky kúpne ceny
boli primerané, čo mal aj súd prvej inštancie za preukázané a čo nebolo sporné v celom súdnom konaní.
V konaní bolo dokonca, preukázané a pre obe strany nesporné, že žiadna tretia osoba by veci, ktoré
boli predmetom kúpnych zmlúv napadnutých žalobcom, nikdy za také kúpne ceny nekúpila, nakoľko nie
sú podnikateľsky využiteľné.
Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že predpokladom toho, aby mohlo ísť o ukracujúci právny úkon je
neekvivalentnosť plnenia, nakoľko pri predaji za ekvivalentnú cenu, dochádza iba k zmene majetkovej
štruktúry a nie k jej úbytku. Na tom nič nemení a ani nemôže zmeniť ani skutočnosť, že kúpna cena
bola uhradená započítaním, keďže v takomto prípade došlo k zmenšeniu pasív dlžníka v primeranom
(ekvivalentnom) rozsahu a nemôže teda ísť o ukracujúci právny úkon. Rovnaký záver zaujal aj znalec
v Doplnení Č. 1 znaleckého úkonu Č. 01/2016 zo dňa 23.05.2016 na strane 6 nasledovne: Uzavretím
kúpnych zmlúv, v ktorých kúpna cena bola započítaná proti iným pohľadávkam kupujúceho v cene
obvyklej, nedošlo k úpadku spoločnosti REGATEL, spol. s r.o., nakoľko transformáciou majetku (hmotný
majetok na pohľadávku) na ekvivalentnú sumu v peňažnom vyjadrení nedošlo k zmene vlastného imania
spoločnosti. Započítaním vzájomných pohľadávok medzi spoločnosťou REGATEL, spol. s r.o. a Obcou
Jaslovské Bohunice zanikla pohľadávka spoločnosti REGATEL, spol. s r.o. a súčasne v tej istej výške
zanikli aj jej záväzky vo vzťahu k jedinému veriteľovi Obci Jaslovské Bohunice. V dôsledku započítania
u spoločnosti REGATEL, spol. s r.o. sa znížili aktíva (Pohľadávky), a zároveň aj pasíva (záväzky voči
Obci Jaslovské Bohunice) v tej istej hodnote, z čoho vyplýva, že hodnota vlastného imania (majetok
mínus záväzky) sa nezmenila.
Súd prvej inštancie rozhodol, že úkony úpadcu sú voči veriteľom neúčinné napriek opakovaným
poukazom žalovaného na ustálenú judikatúru (s čím sa vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadal),
a to Rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 10Obo/114/2008 z 29. 4. 2009, podľa ktorého: K
ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený na
základe odplatných právnych úkonov a cena tohto plnenia je ekvivalentná.; Rozsudok Okresného súdu
Trnava vo veci sp. zn. 36Cbi/8/2012 zo dňa 28.3.2014; Rozsudok Okresného súdu Žilina vo veci sp.
zn. 26Cbi/14/2009 zo dňa 10.11.2010, v ktorom tento súd uviedol, že: K ukráteniu veriteľov v dôsledku
právneho úkonu dochádza tým, že úpadcovi sa takým spôsobom zmenší majetok, že tento nepostačuje
na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov. Ak však k predaju dôjde za primeranú cenu, nie je
možné hovoriť o zmenšení majetku. V takomto prípade totiž dochádza len k zmene štruktúry majetku
predávajúceho.; Rozsudok Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 26CoKr/7/2014 zo dňa 23. 10. 2014,
v ktorom tento súd uviedol, že: Odplatným právnym úkonom možno odporovať, ak protiplnenie druhej
strany právneho úkonu nie je ekvivalentné. Samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením
majetku, dochádza len k zmene štruktúry majetku. Žalobca musí v konaní preukázať, že právnym
úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku.
Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka.
Pokiaľ ide o úhradu kúpnej ceny započítaním, súd prvej inštancie sa tiež vôbec nevysporiadal s
opakovaným poukazom žalovaného na Rozsudok Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 26Cbi/14/2009
zo dňa 10.11.2010, v ktorom sa súd zaoberal otázkou započítania plnení medzi úpadcom a jeho
veriteľom a k tomuto uviedol, že úhrada kúpnej ceny započítaním nepredstavuje zvýhodnenie veriteľa,
ak je výška kúpnej ceny primeraná. Rovnaký záver zaujal Okresný súd Žilina aj v rozsudku vo veci
sp. zn. 26Cbi/16/2009 zo dňa 6. 3. 2013, keď uviedol, že započítanie pohľadávky veriteľa s úpadcom
samo o sebe nie je zvýhodňujúcim úkonom a tiež uviedol, že zákonnou povinnosťou dlžníka je plniť
vo vzťahu k veriteľovi svoje záväzky, a preto pokiaľ z iných okolnosti nie je možné vyvodiť záver,
že dlžník neopodstatnene plnil tomu-ktorému konkrétnemu veriteľovi, nie je možné takýto právny
úkon automaticky považovať za odporovateľný právny úkon. Opačný záver by totiž znamenal faktickú
nemožnosť dlžníka plniť svoje záväzky svojim veriteľom v období minimálne jeden rok pred začatím
konkurzného konania. Rovnaké závery sú obsiahnuté aj v rozsudku Krajského súdu v Žiline vo veci
sp. zn. 13CoKr/6/2013, na ktorý žalovaný počas konania upozornil a závery ktorého súd prvej inštancie
nevzal do úvahy.
Žalovaný nesúhlasí a za nesprávny považuje ďalej záver súdu, že nadobudnutím účinnosti prvej zo
zmlúv dňa 19.12.2012 už vznikla pohľadávka Daňového úradu Trnava na DPH, a teda v čase účinnosti
ďalších z uzavretých zmlúv podľa názoru súdu už možno hovoriť o úpadku, keďže úpadca mal mať viac
ako jedného veriteľa a jeho majetok nepostačoval na uhradenie všetkých pohľadávok.

Uzavretím každej zo zmlúv vznikla iba daňová povinnosť, nie však konkrétna daňová pohľadávka čo
do výšky a právneho dôvodu. Vznik daňovej povinnosti znamená, že štátu vzniká právo na daň. Ide o
naturálnu obligáciu až do skončenia zdaňovacieho obdobia, ktorým je v predmetnom prípade kalendárny
štvrťrok - 4. štvrťrok 2012, kedy sa právo na daň transformovalo na daňovú pohľadávku so splatnosťou
do 25 dní od skončenia zdaňovacieho obdobia (táto skutočnosť bola preukázaná zároveň znaleckým
posudkom).
Z uvedeného vyplýva, že ani v deň uzavretia napadnutých úkonov, ani odovzdaním nehnuteľností do
užívania, ani vkladom vlastníckeho práva dňa 19.12.2015 ešte nevznikla pohľadávka Daňového úradu
Trnava, nakoľko až do skončenia zdaňovacieho obdobia, t.j. do 31.12.2012 tu bolo iba právo na daň
bez známej výšky daňovej pohľadávky. Daňový úrad sa nestal veriteľom úpadcu so svojou daňovou
pohľadávkou skôr, ako 31.12.2012.
Žalovaný nesúhlasí ďalej s tým, že súd prvej inštancie kladie dôraz na dátumy nadobudnutia účinnosti
jednotlivých napadnutých zmlúv ako povinne zverejňovaných v zmysle osobitného zákona bez toho,
aby sa zaoberal aj obdobím vykonania napadnutých úkonov, ale sleduje iba formálnu stránku veci, a to
dátumy zverejnenia jednotlivých zmlúv, od ktorých bez ďalšieho odvodí záver, že každá ďalšia zmluva
po prvej je automaticky neúčinná voči veriteľom.
Žalovaný tiež odmieta ako nesprávny záver súdu, ktorým považoval námietku neurčitosti žalobného
návrhu za irelevantnú. V tejto súvislosti žalovaný už počas súdneho konania poukázal na Rozsudok
Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 30Cdo/1239/2007 zo dňa 19.12.2007.
S ohľadom na uvedené rozhodnutie súdu a vzhľadom na to, že žalobca v návrhu opomenul vymedziť
predmet napadnutých úkonov, žalovaný má za to, že jeho námietka neurčitosti žalobného návrhu bola
dôvodná.
Na záver žalovaný opakovane poukazuje na skutočnosť, s ktorou sa súd prvej inštancie z neznámych
dôvodov vôbec nevysporiadal a to, že žalobca v tomto konaní odporuje právnym úkonom a žiada,
aby súd zaviazal poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu do dotknutej podstaty sumu v celkovej
výške 570.130,89 eur. Hodnota všetkých prihlásených a zistených pohľadávok v konkurze je však iba
97.208,94 eur. Žalobca teda žiada vydať do podstaty od žalovaného sumu vo výške takmer šesťnásobne
vyššiu ako je hodnota všetkých prihlásených pohľadávok.
Žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu žiada žalobca od žalovaného tak vysokú sumu a čo chce
žalobca s takto získanými peniazmi robiť. Jediným dôvodom, pre ktorý žalobca žaluje tak vysokú sumu
môže byť skutočnosť, že v prípade úspechu by mu v súlade s Vyhláškou MS SR Č. 665/2005 Z.z. v
znení neskorších predpisov prináležala odmena za uplatnenie odporovacieho práva vo výške 25 % zo
získaného výťažku, t.j. 25 % z celkovej odporovanej sumy 570.130,89 eur odmena približne 140.000
eur, čo je zrejme aj jediný dôvod, prečo žalobca žalobu podal.
V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že výška samotnej odmeny žalobcu súvisiaca s odporovaním
právnym úkonom v žalovanom rozsahu značne prevyšuje hodnotu všetkých prihlásených pohľadávok v
konkurze. Je zrejmé, že takéto konanie žalobcu v rámci jeho výkonu funkcie konkurzného správcu je v
zásadnom rozpore so zákonnou povinnosťou podľa §-u 7 ZKR konať s odbornou starostlivosťou. Takéto
konanie považuje žalovaný za nemorálne, za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku a takéto konanie z uvedených dôvodov nemôže požívať právnu ochranu.
11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca s odvolaním sa na súdnu prax v oblasti
odporovateľnosti právnych úkonov podľa predpisov občianskeho, nie konkurzného práva, v odvolaní
uvádza, že údajne" Pretože je možné odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľov,
postačuje, aby dlžník sledoval svojím konaním skrátenie akejkoľvek pohľadávky svojho veriteľa a nie je
vôbec rozhodné, či išlo o pohľadávku splatnú či nesplatnú, či poprípade budúcu, alebo či pohľadávka
bola vymáhateľná“.
Žalobca nesprávne aplikuje vyššie citovanú právnu na skutkové okolnosti tohto prípadu. Pokiaľ ide o
úkony, ktorým možno odporovať, majú ukracovať veriteľov, avšak v konaní bolo nesporné, že ceny za
prevod majetku boli primerané, že započítanie vzájomných pohľadávok sa považuje za riadne plnenie,
ktoré nijako nespôsobilo zmenšenie majetku úpadcu, iba zmenu jeho štruktúry. V čase vykonania úkonu,
čo sám žalobca počas súdneho konania potvrdil, neexistovali iné pohľadávky veriteľov. Tieto závery
sú preukázané aj znaleckým posudkom vypracovaným znalcom. Žalobca sa za každú cenu umelo
snaží navodiť dojem, že čokoľvek, aj všetky záväzky, ktoré úpadca mohol očakávať v budúcnosti, hoci
ani ich výšku nepoznal a neboli ešte záväzkami, iba naturálnymi obligáciami, respektíve právami na
plnenie zo strany štátu a vznikli až po úkonoch, boli ukrátené. Nemôže obstáť takéto tvrdenie žalobcu,
že úpadca ako aj žalovaný mali dbať na to, že vedeli, že v budúcnosti vzniknú úpadcovi splatné
pohľadávky. Úmysel ukrátiť veriteľov počas konania na súde prvej inštancie bola žalovaným podrobne,
prehľadne, štruktúrovane a v konkrétnych číslach vysvetlená a zdôvodnená nevyhnutná potreba riešiť

patovú situáciu týmto jediným možným spôsobom za jediným účelom a to zabrániť v pokračovaní v
porušovaní Zákona o majetku obcí. Jednak nebolo koho ukrátiť a jednak všetky ostatné možné riešenia
predstavovali práve krátenie obrovskej a neustále sa zvyšujúcej pohľadávky žalovaného.
Všetky možné riešenia, vrátane právnych a ekonomických dôsledkov na majetok žalovaného boli súdu
prvej inštancie preukázané. Preukázané tiež bolo, že žalovaný nie je platiteľom DPH (Zákon o DPH
presne stanovuje, v ktorých prípadoch má obec právo uplatniť odpočet dane a odviesť daň - nejde o
tento prípad), mal povinnosť zaplatiť celé kúpne ceny vrátane DPH a nemal právo uplatniť odpočet
zaplatenej DPH.
Žalobca tiež nesprávne aplikuje ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom
v rozhodnom čase na skutkové okolnosti tohto prípadu. Podľa citovaného ustanovenia sa poistné platí
na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu. Žalobca však opomenul, že poistné za
predchádzajúci mesiac bolo v čase vykonania úkonov v celom rozsahu zaplatené. Podľa ustanovenia ak
trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť. Žalobca v tomto prípade
opomenul, že takéto poistenie, hoci za časť, avšak príslušného mesiaca (v ktorom boli úkony vykonané),
sa zistilo až po skončení tohto mesiaca a povinnosť ho zaplatiť vznikla až nasledujúci mesiac. Na tomto
mieste treba opakovane poukázať na to, že zamestnancov úpadcu žalovaný prevzal do pracovného
pomeru, títo zostali pracovať v rovnakej prevádzke pod novým zamestnávateľom - žalovaným. Žalovaný
má teda dôvodne za to, že vo vzťahu k zamestnancom úpadcu v rámci riešenia celej situácie postupoval
s náležitou starostlivosťou a nepoškodil ich práva a oprávnené záujmy.
Rovnako žalobca nesprávne aplikuje ustanovenia zákona č. 580/2004 Z .z. v znení účinnom v
rozhodnom čase na skutkové okolnosti tohto prípadu. Podľa zákona povinnosť platiť poistné vzniká
dňom, od ktorého je poistenec zamestnancom. Žalobca si v tomto prípade zamieňa legislatívny pojem
"povinnosť" za "pohľadávku" (so svojou výškou a právnym dôvodom). Zákonná povinnosť sama osebe
bez známej výšky, právneho dôvodu a splatnosti nie je synonymom vzniknutej peňažnej pohľadávky. S
ohľadom na uvedené má žalovaný za to, že žalobca účelovo opomína, že v tomto konaní nepreukázal
splnenie podmienok vyjadrených v hypotézach právnych noriem obsiahnutých v ust. § 60 ZKR a
teda hľadá cestu hoci pomocou neaplikovateľných noriem občianskeho práva a pomocou absurdných
právnych konštrukcií, aby žalovaný vydal do konkurznej podstaty sumu vo výške takmer šesťnásobne
vyššiu ako je hodnota všetkých prihlásených pohľadávok.
12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie žalobcu proti rozsudku v
časti výrokov VII. a VIII bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu proti
rozsudku v časti, ktorou súd zamietol vo zvyšnej časti žalobu, nie je dôvodné.
14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 57 ods. 1,4 ZKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka
neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže
odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho
podnetu na odporovanie nevyhovel.
Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 60 ods. 1,2,3 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred
začatím konkurzného konania.
Podľa § 62 ods. 1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
15. Odvolací sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal splnenie

podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2012, týkajúcej sa prevodu
nehnuteľností za kúpnu cenu 508.130,90 eur, v zmysle ust. § 60 ZKR, a preto správne v tejto časti
žalobu zamietol.
16. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, teda aj žalobca znáša povinnosť tvrdenia a
tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného
bremena je sankcionované stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou
súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.
V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude
zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.
17. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v čase účinnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
15.12.2012 na nehnuteľnosti, neboli splnené zákonné podmienky odporovateľnosti právneho úkonu
voči konkurzným veriteľom, nakoľko v tom čase bol žalovaný jediným veriteľom úpadcu a teda pre
neexistenciu plurality veriteľov neboli dané podmienky na vyhlásenie konkurzu.
Ťažisko rozhodovania súdu prvej inštancie spočívalo v danom prípade vo vyhodnocovaní, či došlo
k splneniu hmotno-právnych kumulatívnych podmienok odporovateľnosti právnym úkonom úpadcu v
zmysle právnej úpravy v ZKR. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dôkazné
bremeno vo vzťahu k preukazovaniu splnenia podmienok odporovateľnosti právneho úkonu úpadcu a
to kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2012 uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako
kupujúcim v danom prípade spočívalo na strane žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, že v čase účinnosti predmetnej kúpnej zmluvy t.j. ku dňu 19.12.2012 nebola splnená
základná podmienka odporovateľnosti právnych úkonov a to ukrátenie veriteľa, ktorý si riadne prihlásil
svoju pohľadávku do konkurzu na majetok úpadcu, nakoľko v čase účinnosti predmetného právneho
úkonu bol žalovaný jediným veriteľom úpadcu a v tom čase ešte nevznikla pohľadávka Daňového úradu
Trnava voči spoločnosti REGATEL, spol. s r.o. titulom DPH v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy zo
dňa 15.12.2012, pretože uzavretím predmetnej zmluvy vznikla spoločnosti REGATEL, spol. s r.o. iba
daňová povinnosť a štátu právo na daň, ale nie pohľadávka v konkrétnej výške, ktorej výška závisí aj
toho, či si daňoví subjekt uplatní odpočítanie dane od celkovej splatnej dane. V danom prípade úpadca
bol štvrťročným platcom DPH, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 1/2016 (čl. 170 a nasl.) a
pohľadávka daňového úradu na dani z pridanej hodnoty a záväzok spoločnosti REGATEL, spol. r r.o.
ešte nevznikla v čase účinnosti napádaného právneho úkonu, nakoľko v zmysle ust. § 78 ods. 1, 2
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, § 2 písm. e), f) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní,
pohľadávka na dani z pridanej hodnoty vzniká až podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie,
teda v danom prípade pohľadávka daňového úradu vznikla až podaním daňového priznania a to dňa
25.1.2013 za zdaňovacie obdobie, ktorým bol posledný kalendárny štvrťrok roku 2012 zo zdaniteľného
obchodu, ktorý sa realizoval 15.12.2012.
Z obsahu spisu (č.l. 66) vyplýva, že kúpna zmluva zo dňa 15.12.2012 na nehnuteľnosti bola zverejnená
dňa 18.12.2012 a teda v zmysle ust. § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o povinne
zverejňovanú zmluvu, nadobudla účinnosť dňom nasledujúcim po jej zverejnení, teda dňa 19.12.2018.
Súd prvej inštancie správne uviedol, že predmetná zmluva nadobudla účinnosť dňa 19.12.2012,
avšak nesprávne odvodil deň nadobudnutie účinnosti od vkladu do katastra nehnuteľností. Odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade kúpnych zmlúv, (ktoré sa povinne nezverejňujú),
ktorými sa prevádza vlastníctvo k nehnuteľnostiam, vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky
už jej uzatvorením, teda obsah zmluvy je pre jej účastníkov záväzný už jej uzatvorením a teda
účinnosť nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Vecno - právne účinky nadobúda kúpna zmluva
povolením vkladu do katastra nehnuteľností. Vecno - právnym účinkom je prevod vlastníckeho práva.
Verejnoprávne predpisy vyžadujú na platnosť, avšak nie na účinnosť takejto zmluvy, schválenie.
18. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že ku dňu účinnosti kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť existovali
ďalšie pohľadávky veriteľov úpadcu na zaplatenie sociálneho a zdravotného poistenia za zamestnancov
úpadcu za príslušnú časť mesiaca december 2012, ktoré neboli uspokojené a boli prihlásené do
konkurzu, čím odôvodňoval pluralitu veriteľov v čase účinnosti predmetnej kúpnej zmluvy, odvolací súd
sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia, nakoľko v zmysle ust. § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistné sa
platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, a preto pohľadávka
na poistnom za príslušnú časť mesiaca december 2012 nemohla vzniknúť v mesiaci december 2012,
teda v čase účinnosti napádaného právneho úkonu, ktorý žalobca odporuje.
19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu ďalších

veriteľov okrem žalovaného, ktorých pohľadávky by existovali v čase účinnosti napádaného právneho
úkonu, kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti, ktoré neboli uspokojené, a ktoré boli veriteľmi riadne prihlásené
do konkurzu na majetok úpadcu.
20. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v tejto časti uvádza, že v konaní
taktiež nebolo preukázané ani splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky neúčinnosti právneho
úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR a to ukrátenie prihlásených veriteľov, a preto napádaný právny úkon
nie je voči konkurzným veriteľom neúčinný, pretože všetky zákonné podmienky odporovateľnosti
musia byť pre neúčinnosť právneho úkonu splnené kumulatívne. Vzhľadom k tomu, že základným
predpokladom odporovateľnosti je, aby právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa, bez
splnenia tohto predpokladu nie je možné úspešne napadnúť odporovateľnosť. Právne úkony možno
úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu
riadne prihlásil.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ( str. 14) síce skonštatoval, že v konaní nebolo sporné, že
kúpna cena predmetných kúpnych zmlúv a zmluvy o postúpení pohľadávok bola primeraná, avšak túto
nespornú skutočnosť nevyhodnotil vo vzťahu k splneniu podmienky podľa § 57 ods. 4 ZKR. Vzhľadom
k tomu, že predaj za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením majetku, ale dochádza len k zmene štruktúry
majetku, pretože dlžník namiesto hmotného majetku získa finančný majetok, odvolací súd dospel k
záveru, že nebola ani splnená hmotnoprávna podmienka odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle
ust. § 57 ods. 4 ZKR, pretože predmetnou kúpnou zmluvou nedošlo k zmenšeniu majetku, nakoľko
kúpna cena bola primeraná.
21. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol
žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie ani
žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie
voči zamietajúcemu výroku napadnutého rozsudku za nedôvodné.
22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v časti, ktorou súd vo zvyšnej časti zamietol žalobu voči žalovanému ako vecne správny potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p.
23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie žalovaného proti
rozsudku v časti výrokov I., II., III., IV., V., VI. a VIII. bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou
osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a §
384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku v tejto časti je dôvodné, v dôsledku čoho zmenil
v odvolaním napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto
rozsudku, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.
24. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v čase účinnosti kúpnych zmlúv zo dňa 17.12.2012
a 18.12.2012 (účinné 27.12.2012 a 23.1.2013), predmetnom ktorých bol predaj hnuteľných vecí a
pohľadávok a započítanie kúpnej ceny s pohľadávkami žalovaného voči úpadcovi, už boli splnené
podmienky pre určenie neúčinnosti právnych úkonov, ktoré mali spočívať v tom, že už existoval ďalší
veriteľ a to SR - Finančné riaditeľstvo, Daňový úrad Trnava a existovala jeho pohľadávka na dani z
pridanej hodnoty zo zmluvy, ktorá bola účinná 19.12.2012, s ktorým právnym názorom sa odvolací súd
nestotožňuje z nasledovných dôvodov.
25. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia, že bola splnená zákonná podmienka odporovateľnosti ďalších právnych úkonov a to kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 17.12.2012, účinnej dňa 28.12.2012, (zverejnená dňa 27.12.2012), predmetom
ktorej boli práva k hnuteľným veciam za kúpnu cenu v sume 31.000 eur, kúpnej zmluvy a zmluvy o
postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 17.12.2012, účinnej dňa 24.1.2013 (zverejnená dňa 23.1.2012),
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam za kúpnu cenu v sume 27.000 eur
a kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.12.2012, účinnej dňa 28.12.2012, (zverejnená dňa 27.12.2012),
predmetom ktorej boli práva k hnuteľnej veci za kúpnu cenu 4.000 eur a to ukrátenie veriteľa, ktorý si
riadne prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu na majetok úpadcu, nakoľko ani v čase účinnosti týchto
právnych úkonov ešte nevznikla pohľadávka Daňového úradu Trnava voči spoločnosti REGATEL, spol.
s r.o. titulom DPH v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2012 na nehnuteľnosti a to z
rovnakých dôvodov ako už uviedol odvolací súd v bode 17. odôvodnenia tohto rozsudku, na ktoré v
podrobnostiach odkazuje, keď predmetné právne úkony nadobudli účinnosť dňa 28.12.2012 a 24.1.2013

a pohľadávka na dani z DPH z kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2012, účinnej dňa 19.12.2012 vznikla až
25.1.2013, teda neskôr ako nadobudli účinnosť aj ostatné právne úkony, ktorých odporovateľnosti sa
domáhal žalobca predmetnou žalobou.
26. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj keby bola preukázaná pluralita veriteľov v čase
účinnosti napádaných právnych úkonov, čo však v konaní nebolo preukázané, v prvom rade nebola
splnená základná hmotnoprávna podmienka neúčinnosti napádaných právnych úkonov podľa § 57 ods.
4 ZKR a to, že napádanými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, nakoľko kúpne ceny
boli primerané, čo ani nebolo v konaní sporné, ako to aj súd prvej inštancie skonštatoval v odôvodnení
rozhodnutia ( str. 14), keď samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením majetku, ale dochádza
len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník namiesto hmotného majetku získa finančný majetok.
27. Nakoľko v konaní nebolo žalobcom žiadnym spôsobom preukázaná pluralita veriteľov ani zmenšenie
majetku dlžníka napádanými úkonmi, čím nebola splnená obligatórna podmienka neúčinnosti právneho
úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, odvolací súd dospel k záveru, že ani ďalšie napádané právne úkony nie sú
voči konkurzným veriteľom neúčinné, pretože všetky zákonné podmienky odporovateľnosti musia byť
pre neúčinnosť právneho úkonu splnené kumulatívne. Vzhľadom k tomu, že základným predpokladom
odporovateľnosti je, aby právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky, bez splnenia
tohto predpokladu nie je možné úspešne napadnúť odporovateľnosť. Právne úkony možno úspešne
odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu
riadne prihlásil. Až v prípade preukázania ukrátenia veriteľa (čo sa v danom konaní nepreukázalo) súd
posudzuje ďalšie osobitné predpoklady odporovateľnosti uvedené v jednotlivých skutkových podstatách,
napr. § 60 ods. 1, 2 ZKR. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ani neposudzoval splnenie ďalších
podmienok odporovateľnosti v danom konaní (úmysel ukrátiť veriteľov), nakoľko žalobe by nebolo možné
vyhovieť z dôvodov ako je vyššie odôvodnené, keďže nebol splnený jeden zo základných predpokladov
odporovateľnosti právnych úkonov a to ukrátenie veriteľov.
28. Odvolací súd považuje za neopodstatnenú námietku žalovaného, že žalobný návrh je neurčitý a
stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že z obsahu žaloby a z celého konania bolo zrejmé,
určenia neúčinnosti ktorých konkrétnych právnych úkonov sa žalobca domáhal, keď žalobou vymedzuje
žalobca predmet konania, žalobný nárok, ktorý má byť súdom posúdený. Žalobný nárok je určovaný
uvedením skutkových okolností, na základe ktorých si žalobný nárok uplatňuje a žalobným petitom,
v ktorom žalobca uvádza, ako má súd vo veci rozhodnúť. K odmietnutie žaloby preto, že žalobný
návrh nie je dostatočne určitý, môže dôjsť iba za predpokladu, že v konaní nie je možné pre túto vadu
pokračovať. Odmietnutie žaloby nie je namieste vtedy, ak je petit síce nesprávne formulovaný, avšak ak
je pri posúdení všetkých súvislostí zrejmé, čoho sa žalobca domáha a čo sleduje. Súd nemusí vo výroku
rozhodnutia uviesť doslovné znenie, ktoré si pri formulácii žalobného návrhu zvolil žalobca. Naviac,
žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a nakoľko z obsahu žaloby bolo zrejmé, čoho sa žalobca
domáha, nebol dôvod na postup v zmysle ust. § 129 C.s.p.
29. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
30. Odvolací súd vzhľadom na uvedené v odvolaním napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, pretože neboli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
31. Pokiaľ ide o výrok VIII. napadnutého rozsudku vzťahujúci sa k nároku na náhradu trov konania,
vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd zmenil aj rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 388 v spojení s §
396 ods. 2 a § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, nárok na náhradu
trov prvoinštnančného konania v plnom rozsahu.
32. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1
C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania
nepriznať ( § 257 C.s.p.).
O výške náhrady trov prvoinštančného konania a aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
33. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).