Právne neúčinný prevod pozemkov

Odporovateľnosť právneho úkonu ako určitá sankcia, nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

24. Odporovateľnosť právneho úkonu je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právneho úkonu ako určitá sankcia, nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. K tomu dôjde v zásade vtedy, ak sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Úspešnosť odporovateľnosti je závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenú pohľadávku.

25. Právny úkon bez primeraného protiplnenia sa môže odporovať len vtedy, ak spôsobí úpadok dlžníka, alebo je urobený počas jeho úpadku. Pre vyslovenie právnej neúčinnosti sa vyžaduje splnenie týchto podmienok: a) právny úkon dlžníka bez primeraného protiplnenia, pokiaľ je príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom, alebo pokiaľ bol tento právny úkon urobený počas úpadku dlžníka, b) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.

26. V prípade súdneho konania musí súd pri právnom úkone dlžníka zisťovať, či v dôsledku urobenia právneho úkonu nastal úpadok dlžníka, alebo bol právny úkon vykonaný počas úpadku dlžníka. Dôkazné bremeno existencie všetkých predpokladov je primárne na žalobcovi, ktorý je vo väčšine prípadov správca. Samotným urobením právneho úkonu nedôjde k úpadku, ale neskôr až plnením dlžníka.

27. V prejednávanej veci však zákon otáča dôkazné bremeno v prípade, ak bol právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom. V takom prípade zákon predpokladá, že v čase urobenia úkonu bol dlžník v úpadku, ak sa nepreukáže opak. Dôkaz opaku však nemá preukazovať dlžník, ale nadobúdateľ prospechu, v danom prípade žalovaná, t.j. bolo na žalovanej, aby ako osoba spriaznená s dlžníkom, vyvrátila všetky vyššie uvedené skutočnosti.

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: JUDr. Peter Rychnavský, so
sídlom kancelárie Rázusova 111, 093 01 Vranov nad Topľou, správca úpadcu: A. C., H.. X.X.XXXX,
C. C. XXX/XX, C., proti žalovanej: F. D., H.. XX.X.XXXX, C. X. XXX, zastúpenej Mgr. Robertom
Antalom, advokátom, so sídlom Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37818309, o
určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
2Cbi/45/2015-169 z 18.10.2018, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že právny úkon - kúpna zmluva z 8.10.2014 o
predaji nehnuteľností parc. registra „C“ č. 57/2 o výmere 896 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný
dom, postavenom na parcele registra „C“ č. 57/2 všetko zapísané na L V č. XXX k. ú. X. v celosti na
žalovanú na základe rozhodnutia Okresného úradu C., katastrálneho odboru z 9.10.2014 pod číslom N.
XXXX/XXXX je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že uznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa 7.4.2015, č.k. 2K 8/2015
publikovanom v Obchodnom vestníku č. 69/2015 dňa 13.4.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok
dlžníčky A. C., H.. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., a za správcu konkurznej podstaty bol
ustanovený JUDr. Peter Rychnavský, so sídlom Rázusova 111/19, 093 01 Vranov nad Topľou (žalobca).
Dňa 8.10.2014 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi úpadkyňou ako predávajúcou a žalovanou,
ktorej otec je bratom úpadkyne za kúpnu cenu 10.000,- eur, pričom okrem kúpnej ceny žalovaná v
zmysle vyššie uvedeného prednesu zaplatila za záväzky úpadkyne celkovú sumu 37.022,08 eur a
túto nehnuteľnosť investíciami zhodnotila. Žalobca nerozporoval hodnotu nehnuteľností, špecifikovanú
realitnou kanceláriou v celkovej výške 35.144,- eur. Žalobca sa domáhal odporovateľnosti (neúčinnosti)
právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 8.10.2014 o predaji nehnuteľností parc. registra „C“ č. 57/2 o
výmere 896 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom, postavenom na parcele registra „C“ č. 57/2
všetko zapísané na L V č. XXX k. ú. X. v celosti na žalovanú. Konkurzné konanie voči úpadkyni sa
začalo uznesením č.k. 2 K/8/2015 zo dňa 7.4.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 69/2015
zo dňa 13.4.2015, teda konkurz sa považuje za vyhlásený ku dňu 14.4.2015. Napadnutý právny úkon
úpadkyne, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha bol urobený dňa 8.10.2014. Napadnutý právny
úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, v dôsledku čoho sa predpokladá, že v
čase urobenia úkonu bol dlžník v úpadku, ak sa nepreukáže opak. Dôkazné bremeno bolo teda na
žalovanej, aby ako osoba spriaznená s dlžníkom, vyvrátila uvedené skutočnosti. Návrh na vyhlásenie
konkurzu, doručený súdu dňa 27.2.2015 pritom podala sama úpadkyňa, teda sa predpokladá, že
bola v úpadku. Podľa zistení správcu úpadkyňa p. C. bola v čase prevodu majetku (8.10.2014) v
úpadku a mala viacerých správcom zistených veriteľov v celkovej výške 9.773,39 eur. Základným
predpokladom vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu bez primeraného protiplnenia je preukázanie

ukrátenia uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne zmenšenie majetku dlžníka v takom
rozsahu, že mu iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Zároveň sa vyžaduje
spôsobenie úpadku dlžníka, alebo je uskutočnenie počas jeho úpadku, pričom je daná príčinná súvislosť
medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom, alebo pokiaľ bol tento právny úkon urobený
počas úpadku dlžníka a súčasne došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. V danom prípade
napadnutý právny úkon v prospech osoby spriaznenej spôsobil úpadok dlžníka, nakoľko mu už iný
majetok na uspokojenie pohľadávok zistených veriteľov v tom čase nezostal. Keďže napadnutý právny
úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, v dôsledku čoho sa predpokladá, že
v čase urobenia úkonu bol dlžník v úpadku, bolo povinnosťou žalovanej v koní preukázať opak.
Žalovaná však dôkazné bremeno na vyvrátenie uvedených skutočností neuniesla. Argumentáciu o
nesprávnom postupe správcu (žalobcu) pri práve vylúčiť vec z konkurznej podstaty a následne ju
speňažiť v prospech veriteľov úpadkyne súd posúdil ako nedôvodnú, nakoľko o zaradení do konkrétnej
konkurznej podstaty rozhodol súd v rámci konania o vyporiadanie BSM, a teda nie správca, pričom tento
majetok bol zabezpečený a speňažovaný v prospech oddeleného veriteľa (banky), ktorý si v konkurznom
konaní voči úpadkyni A. C. svoj nárok neuplatnil. Pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu bez
primeraného protiplnenia pritom postačí ak v dôsledku právneho úkonu nastane ukrátenie len niektorého
z veriteľov prihlásených pohľadávok, najmä ak výťažok so speňaženia nebol použitý na uspokojenie
všetkých veriteľov úpadkyne. Keďže stranami nerozporovaná hodnota predmetnej nehnuteľnosti v čase
jej prevodu bola vo výške 35.144,- eur a do tejto hodnoty nebolo možné započítať žalovanou tvrdené
investície, napadnutá hodnota dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľností (10.000,- eur) tak nezodpovedala
hodnote nehnuteľností, za ktorú sa v danom mieste a čase nehnuteľnosti v takomto stave predávali.
Týmto právnym úkonom teda došlo k ukráteniu vyššie uvedených prihlásených pohľadávok, nakoľko
tieto už nemohli byť uspokojené speňažením iného majetku úpadkyne tvoriaceho súčasť konkurznej
podstaty. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle, sa v danej veci
predpokladá priamo zo zákona, nakoľko tento úkon bol urobený v prospech osoby s ním spriaznenej.
3. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný, náhradu
trov si však neuplatnil ani žiadne preukázateľné trovy mu nevznikli.
4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a rozhodne o práve žalovanej na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Odvolanie podala z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
6. Namietala nepravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že je spriaznenou osobou úpadcu, A. C., nakoľko táto
nie je jej sestrou. A. C. je sestrou otca žalovanej. V tomto smere je aj záver odvolacieho súdu absolútne
neudržateľný, ktorý vychádza z prakticky žiadneho dokazovania v tomto smere. Žalovaná a úpadca
blízkymi osobami nie sú a teda nie sú ani spriaznenými osobami v zmysle ustanovení ZKR. Žalobca ničím
nevysvetlil, prečo právny úkon, ktorému žalobou odporuje, považuje za odporovateľný, t.j. ukracujúci
uspokojenie veriteľov. Pre záver o odporovateľnosť právneho úkonu nepredložil ani jeden jediný dôkaz.
Žalobca nepreukázal, že by sa malo jednať o úkon bez primeraného protiplnenia a nepreukázal ani,
že ktorý konkrétny konkurzný veriteľ a v akom konkrétnom rozsahu bol ukrátený. Neexistuje ani jeden
veriteľ, ukrátený predmetnou zmluvou. Že kúpna cena nebola neprimeraná preukázala žalovaná v
konaní, a to bez najmenších pochybností. Na predmetné nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet v tomto
konaní napádanej kúpnej zmluvy, uhradila oveľa viac, ako len kúpnu cenu vo výške 10.000,- eur. Celkom
uhradila za rodinný dom sumu vo výške 53.662,08 eur. Je vylúčené dospieť k záveru o akomkoľvek
ukrátení veriteľov úpadcu, nakoľko plnenie žalovanej prevyšuje hodnotu predmetného domu, a teda v
žiadnom prípade nie je možné dospieť k záveru o neprimeranej cene a následne, ani k záveru o ukrátení
veriteľov. Ak by aj malo dôjsť k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, potom k tomuto ukráteniu
nedošlo uzatvorením kúpnej zmluvy, ktorú žalobca napadol z titulu jej odporovateľnosti, ale k ukráteniu
došlo výkonom funkcie správcu žalobcom bez odbornej starostlivosti. Ak by žalobca konal v súlade
so zákonom, všetci konkurzní veritelia by boli uspokojení v rozsahu 100 % a po odpočítaní odmeny a
výdavkov správcu, by tento musel úpadcovi, t.j. A. C. vydať nespotrebovanú časť výťažku za predaj bytu,
a to vo výške približne 30.000,- eur. Nie konaním úpadcu alebo žalovanej došlo k ukráteniu uspokojenia
konkurzných veriteľov, ale v dôsledku konania žalobcu, ako správcu, bez odbornej starostlivosti a v
priamom rozpore s platnou právnou úpravou konkurzu. Žalobca dodnes nevylúčil zapísaný byt zo
všeobecnej podstaty úpadcu. Preto, podľa § 76 ods. 1 ZKR, posledná veta, nemohla žiadna iná osoba,
ako žalobca, predmetný byt previesť na tretiu osobu, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom by k tomuto
prevodu či prechodu malo dôjsť. Napriek tomu A.. K. tento byt speňažil na dražbe aj s vedomím žalobcu,
čo je postup v rozpore s citovaným ustanovením zákona. Je jednoznačne preukázané, že žiadnym

konaním úpadcu a ani žalovanej nedošlo k ukráteniu konkurzných veriteľov. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k preukázaniu nevyhnutných zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho
úkonu, ako ani v otázke spriaznenosti úpadcu so žalovanou. Žalobca nemôže byť v konaní úspešný aj
v dôsledku toho, že nepochybne konal ako správca bez odbornej starostlivosti a v rozpore so zákonom,
čím priamo spôsobil ukrátenie uspokojenia konkurzných veriteľov a zároveň spôsobil úpadcovi značnú
škodu. V prípade, že by konal riadne a zákonne, boli by všetci konkurzní veritelia v celom rozsahu
uspokojení.
7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť.
8. Konštatoval, že žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli
predmetom dokazovania či už v rámci dokazovania vykonaným pred vydaním zrušujúceho rozhodnutia
odvolacieho súdu, alebo po jeho vydaní. Už v podanej žalobe žalobca poukázal na právnu úpravu
upravujúcu odporovateľnosť právnym úkonom a tiež preukázal konkrétnych veriteľov, ktorí boli konaním
žalovanej ukrátení. Preto tvrdenie žalovanej v podanom odvolaní o tom, že žalobca nepreukázal
konkrétne ktorí veritelia boli ukrátení, nie je pravdivé. Okrem toho žalobca preukázal, že k odporovanému
právnemu úkonu došlo v čase, keď už bolo zrejmé, že úpadkyňa A. C. je v úpadku, lebo plnila na jej
dlhy rôznym veriteľom. Žalovaná v ďalšej časti svojho odvolania sa zaoberá nesprávnosťou postupu
správcu pokiaľ išlo o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva úpadkyne a jej manžela, na ktorého
bol taktiež vyhlásený konkurz pod č. 2K/9/2015. Túto skutočnosť právny zástupca žalovanej namietal aj
na pojednávaní konanom dňa 20.09.2018, na čo žalobca zaujal stanovisko, že táto okolnosť nesúvisí
s prejednávanou vecou, nemá na prejednávanú vec žiaden vplyv, a pokiaľ by žalobca v tomto smere
pochybil, oprávneným v tomto smere na vyvodenie zodpovednosti voči správcovi je konkurzný súd v
rámci dohľadu súdu. Uvedená námietka s prejednávanou vecou nemá žiaden súvis.
9. V následnom vyjadrení žalovaná zotrvala na svojom odvolaní v celom rozsahu, ako aj na všetkých v
ňom uvedených skutkových či právnych tvrdeniach a argumentoch s poukazom na to, že duplika žalobcu
neobsahuje adresne k týmto žiadne konkrétne vyjadrenie, ktoré by ich vyvracalo alebo akokoľvek
spochybňovalo. Žalobca ničím a nijako nepreukázal, že by úpadca a žalovaná boli blízkymi osobami, a
teda spriaznenými osobami podľa ZKR. Taktiež nepreukázal, že by došlo napádaným právnym úkonom k
ukráteniu ktoréhokoľvek konkurzného veriteľa a v akom rozsahu. A ponechal bez akéhokoľvek vecného
vyjadrenia tú časť odvolania, v ktorej žalovaná poukazovala na výkon funkcie správcu žalobcom, ktorý
nie je výkonom s odbornou starostlivosťou a z viacerých dôvodov je výkonom v priamom rozpore so
zákonom.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §
34 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
súlade s ustanovením § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. O
odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke súdu najmenej 5 dní
pred vyhlásením.
11. Odvolateľka tvrdila, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý právny predpis), alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na
týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci
súdom prvej inštancie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje známky
vecnej správnosti. Z konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým
rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť
iné právne hodnotenie stavu veci.
13. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že uznesením Okresného súdu Prešov
zo dňa 7.4.2015, č.k. 2K 8/2015 publikovanom v Obchodnom vestníku č. 69/2015 dňa 13.04.2015 bol
vyhlásený konkurz na majetok dlžníčky A. C., nar. X.X.XXXX, a za správcu konkurznej podstaty bol
ustanovený JUDr. Peter Rychnavský, so sídlom Rázusova 111/19, 093 01 Vranov nad Topľou (žalobca).
Dňa 8.10.2014 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi úpadkyňou ako predávajúcou a žalovanou ako

kupujúcou, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností parc. registra „C“ č. 57/2 o výmere 896 m2
zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom, postavenom na parcele registra „C“ č. 57/2 všetko zapísané
na LV č. XXX k. ú. X. za kúpnu cenu 10.000,- eur. Žalobca sa podanou žalobou domáhal odporovateľnosti
(neúčinnosti) tohto právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 8.10.2014.
14. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči
veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona
odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v
primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
15. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
16. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky
sú už vykonateľné alebo uspokojené.
17. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
18. Podľa § 58 ods. 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
19. Podľa § 58 ods. 2 ZKR, právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil
úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.
20. Podľa § 58 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia,
ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez
primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
21. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
22. Podľa § 9 ods. 2 ZKR, spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka
osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej
osoby kvalifikovanú účasť.
23. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
24. Odporovateľnosť právneho úkonu je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov.
Odporovateľnosť právneho úkonu ako určitá sankcia, nie je postihom za konkrétne vady právneho
úkonu, ale za jeho dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v
tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. K tomu dôjde
v zásade vtedy, ak sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Úspešnosť odporovateľnosti je
závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok
mu zostane na uspokojenú pohľadávku.
25. Právny úkon bez primeraného protiplnenia sa môže odporovať len vtedy, ak spôsobí úpadok dlžníka,
alebo je urobený počas jeho úpadku. Pre vyslovenie právnej neúčinnosti sa vyžaduje splnenie týchto
podmienok: a) právny úkon dlžníka bez primeraného protiplnenia, pokiaľ je príčinná súvislosť medzi
právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom, alebo pokiaľ bol tento právny úkon urobený počas
úpadku dlžníka, b) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.
26. V prípade súdneho konania musí súd pri právnom úkone dlžníka zisťovať, či v dôsledku urobenia
právneho úkonu nastal úpadok dlžníka, alebo bol právny úkon vykonaný počas úpadku dlžníka. Dôkazné
bremeno existencie všetkých predpokladov je primárne na žalobcovi, ktorý je vo väčšine prípadov
správca. Samotným urobením právneho úkonu nedôjde k úpadku, ale neskôr až plnením dlžníka.
27. V prejednávanej veci však zákon otáča dôkazné bremeno v prípade, ak bol právny úkon urobený
v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom. V takom prípade zákon predpokladá, že v čase urobenia
úkonu bol dlžník v úpadku, ak sa nepreukáže opak. Dôkaz opaku však nemá preukazovať dlžník, ale
nadobúdateľ prospechu, v danom prípade žalovaná, t.j. bolo na žalovanej, aby ako osoba spriaznená s
dlžníkom, vyvrátila všetky vyššie uvedené skutočnosti.

28. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 8.10.2014
uzavretej medzi úpadkyňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam z predávajúceho na kupujúceho, ide o
právny úkon bez primeraného protiplnenia, nakoľko dohodnutá kúpna cena vo výške 10.000,- eur bola
podstatne nižšia ako cena nehnuteľností, vlastnícke právo ku ktorým kupujúca (žalovaná) získala. Súd
prvej inštancie pri hodnotení uvedenej skutočnosti vychádzal zo stanoviska realitnej kancelárie, ktorá
po zvážení právneho a reálneho stavu nehnuteľností, ich polohy a stavu na realitnom trhu stanovila ich
hodnotu na sumu 35.144,- eur.
29. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie aj v tom, že právny úkon, neúčinnosti ktorého sa
žalobca domáha bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, a preto sa úpadok dlžníka v
čase urobenia právneho úkonu predpokladá, ak sa nepreukáže opak (§ 58 ods. 2 ZKR).
30. Ako to už uviedol odvolací súd vo svojom uznesení z 21.11.2017 č.k. 6CoKR/10/2016-124, medzi
úpadkyňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou, ktorá je jej neterou, je vzťah spriaznenosti
osôb spočívajúci v tom, že ujmu jednej z nich by druhá pociťovala ako ujmu vlastnú. Tejto skutočnosti
nasvedčuje žalovanou predložené potvrdenie o prechodnom pobyte, keď žalovaná mala tak, ako to
sama zdokladovala súdu prvej inštancie, evidovaný prechodný pobyt na tejto adrese už od 1.7.2002, a
to až do 15.1.2007 a od 15.1.2007 bola žalovaná prihlásená na trvalý pobyt na tejto adrese. Podľa v
čase prvého prihlásenia žalovanej na prechodný pobyt, platného a účinného zákona č. 253/1998 Z. z. o
hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, sa v prípade, ak
sa chcel občan prihlásiť na prechodný pobyt, bol povinný preukázať, okrem iného, písomným potvrdením
o súhlase s prihlásením tohto občana na prechodný pobyt s osvedčeným podpisom vlastníka, alebo
všetkých spoluvlastníkov budovy, alebo jej časti, v ktorej chcela tento prechodný pobyt nahlásiť. Uvedené
platilo (t.j., že bol potrebný súhlas vlastníka nehnuteľnosti) počas celej doby, kedy bola žalovaná
prihlásená na prechodný a následne trvalý pobyt v dotknutej nehnuteľnosti, ku ktorej sa žalobca domáha
určenia neúčinnosti jej predaja. Z uvedeného je zrejmé, že úpadkyňa musela už 1.7.2002 súhlasiť
s evidenciou pobytu žalovanej v tejto nehnuteľnosti, ktorej bola úpadkyňa v tom čase vlastníčka, a
teda tieto osoby museli byť k sebe navzájom blízke do takej miery, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z
nich, by druhá pociťovala ako ujmu vlastnú. Uvedenému nasvedčuje jednak samotný súhlas úpadkyne
s evidovaním najskôr prechodného, a neskôr aj trvalého pobytu žalovanej v jej nehnuteľnosti, ale aj
samotná dĺžka tejto evidencie viac ako 12 rokov, ktorá predchádzala uzavretiu odporovanej kúpnej
zmluvy. O spriaznenosti žalovanej a jej príbuzných v priamom rade matky, otca, súrodenca s úpadkyňou
svedčí aj to, že títo za úpadkyňu uhrádzali časť dlhov, k čomu by podľa odvolacieho súdu nepochybne
nedošlo, ak by neboli v takom blízkom rodinnom pomere, že nechceli úpadkyňu vystavovať neprimeranej
ujme, resp. mali snahu zmierniť túto ujmu úpadkyne spočívajúcu v jej zadlženosti.
31. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že na základe uvedených skutočností s
poukazom na § 9 ods. 2 ZKR mal preukázané, že kúpna zmluva bola uzavretá medzi spriaznenými
osobami. Spriaznenosť úpadkyne a žalovanej zároveň zakladá aj vyvratiteľnú právnu domnienku o
úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj o vedomosti druhej strany o tomto úmysle, ak sa
nepreukáže opak (§ 60 ods. 2 ZKR). Tak, ako to uviedol aj súd prvej inštancie, v konaní nebol preukázaný
opak.
32. Bez právneho významu je tvrdenie žalovanej, že výťažok z predaja nehnuteľnosti prevyšoval celkovú
sumu všetkých prihlásených a zistených pohľadávok konkurzným veriteľom, resp. že vychádzajúc
z celkovej hodnoty pohľadávok veriteľov špecifikovaných žalobcom ako správcom v celkovej výške
9.773,55 eur v porovnaní so zaplatenou kúpnou cenou a súvisiacimi plneniami žalovanej a jej rodičov
v prospech ostatných veriteľov, nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov, nakoľko rozhodujúcim nie je
to, či výťažok z predaja nehnuteľností prevyšoval celkovú sumu všetkých prihlásených a zistených
pohľadávok konkurzných veriteľov, ale to, či táto kúpna cena bola primeraná, t.j. zodpovedala trhovej
cene, ako aj to, či bola použitá na uspokojenie veriteľov úpadkyne. Je preto nepodstatné, či kúpna cena
prevyšuje súčet všetkých prihlásených pohľadávok, ale to, aby táto kúpna cena zodpovedala trhovej
cene a bola v celosti použitá k úhrade splatných záväzkov úpadkyne.
33. Rovnako nepodstatné je aj tvrdenie žalovanej, že počas doby, kedy táto v tejto nehnuteľnosti
bývala, ju spolu so svojimi rodičmi zrekonštruovali, nakoľko zo zhodného tvrdenia žalovanej a úpadkyne
na pojednávaní, konanom dňa 26.4.2016, ako aj z písomných vyjadrení žalovanej možno vyvodiť,
že tieto investície do nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom odporovanej kúpnej zmluvy, boli výlučne
investície do majetku žalovanej a v prípade ich započítania na kúpnu cenu, túto okolnosť možno
považovať za ukracujúcu voči veriteľom úpadkyne, nakoľko o túto sumu bola znížená samotná kúpna
cena nehnuteľnosti, a teda o túto sumu investícií boli ukrátení veritelia úpadkyne.
34. Argumentáciu o nesprávnom postupe správcu (žalobcu) pokiaľ išlo o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva úpadkyne a jej manžela, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, s prejednávanou
vecou nesúvisiacu.
35. S poukazom na vyššie uvedené sú odvolacie námietky žalovanej nedôvodné, resp. nespôsobilé
privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.
36. Preto vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).