Predaj vozidla pod trhovú cenu

Súd:

Najvyšší súd

Spisová značka:

2Obdo/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu:

5117232493

Dátum vydania rozhodnutia:

29. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:

JUDr. Ivana Izakovičová

ECLI:

ECLI:SK:NSSR:2020:5117232493.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE,
k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcuFADEN-SK, s.r.o., so sídlom Zámocká 34, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 648821, zastúpeného IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854808, proti žalovanej: T.. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX C. G. M., zastúpenej Advokátskakancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, vkonaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o vrátenie plnenia, vedenom na Okresnom súde Žilinapod sp. zn. 18Cbi/15/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žilina zo dňa 30. januára2020, č. k. 14CoKR/23/2019-461, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina, ako súd prvej inštancie, rozsudkom zo dňa 09.05.2019, č. k. 18Cbi/15/2017-379,
žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vrozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu zo dňa 14.11.2017, podanú mailomdňa 16.11.2017 a doplnenú listinne dňa 20.11.2017, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že kúpnazmluva zo dňa 17.03.2016 uzatvorená medzi úpadcom a žalovanou je neúčinná voči konkurznýmveriteľom v konkurznej veci úpadcu FADEN-SK, s.r.o. a zároveň aby súd zaviazal žalovanú poskytnúťdo všeobecnej podstaty úpadcu sumu 2.198,- Eur ako peňažnú náhradu. Nárok žalobca odôvodniltým, že dňa 17.03.2016 bola uzavretá zmluva, ktorej predmetom bol predaj motorového vozidla ŠkodaFabia, EČV: KM893AO za kúpnu cenu 1.000,- Eur. Následne žalovaná vozidlo predala spoločnostiAUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. dňa 07.05.2016 za kúpnu cenu 3.198,- Eur. Žalovaná je spriaznenouosobou úpadcu a uzavretím tejto zmluvy získala na úkor veriteľov úpadcu plnenie vo výške 2.198,- Eur.
3. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 01.06.2018, ktorý bol zrušený uznesením Krajskéhosúdu v Žiline zo dňa 13.03.2019, č. k. 14CoKR/40/2018-176.4. V rámci konania po zrušení prvého rozhodnutia v tomto spore, okresný súd dospel k záveru, že kúpnazmluva, ktorej určenia neúčinnosti sa žalobca domáha, bola uzavretá dňa 17.03.2016 pravdepodobne vústnej forme medzi žalovanou a úpadcom. Hoci žalovaná popierala uzavretie takej zmluvy, z vykonanéhodokazovania vyplýva, že došlo k jej uzavretiu, čo je dané jednak účtovníctvom úpadcu, v ktorom jezaevidovaný iba jeden taký úkon, pričom úpadca vlastnil iba jedno motorové vozidlo, a tiež z prehláseniažalobcu, z čoho možno vyvodiť, že úpadca predal svoje jediné vozidlo dňa 17.03.2016, kedy bola vúčtovníctve zaúčtovaná platba kúpnej ceny 1.000,- Eur. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z oznámenia


by boli v účtovníctve k 31.03.2016 zachytené všetky záväzky voči zamestnanom, poisťovniam adaňovému úradu, nebol by úpadca schopný platiť uvedené záväzky v lehote splatnosti. K 31.03.2016vykazoval úpadca pohľadávky voči spoločníkom vo výške 39.000,- Eur, hospodársky výsledok ktomuto dňu je 3.328,- Eur ako zisk a k tomuto dňu úpadca vykazoval vyšší stav záväzkov oprotipohľadávkam. Zo znaleckého posudku vyplýva, že bol vyhotovený z účtovného denníka k 28.02.2016a z účtovnej závierky k 31.03.2016. Podľa okresného súdu ani tento znalecký posudok nepreukazujestav majetku úpadcu k 17.03.2016. Pokiaľ znalec konštatoval finančnú neschopnosť úpadcu, hodnotilto na základe denníka k 28.02.2016 a účtovnej závierky k 31.03.2016. Podľa okresného súdu sa možnoiba hypoteticky domnievať, či úpadca mal alebo nemal dostatočný majetok k 17.03.2016. Taký postupje však neprípustný, nakoľko je potrebné riadne preukázať stav majetku k 17.03.2016. Žalobca napreukázanie toho nič nenavrhol, nepredložil, a teda neuniesol svoje dôkazné bremeno.
7. Okresný súd tak po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že zo strany žalobcu nedošlo k uneseniudôkazného bremena vo vzťahu k naplneniu všeobecného predpokladu odporovateľnosti právnehoúkonu, a to ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle § 57ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácii, účinného v čase vyhlásenia konkurzu (ďalejaj „ZoKR"). Žalobcom nebolo preukázané, že po vykonaní odporovaného úkonu sa majetok dlžníka znížiltak, že sa znížilo uspokojenie veriteľov úpadcu. Žalobca síce preukazoval účtovnými závierkami hodnotumajetku, resp. záväzkov úpadcu, avšak ku dňu 17.03.2016, kedy bol uskutočnený napadnutý právnyúkon, uvedené skutočnosti žalobca nepreukázal. Nemožno tak ustáliť, že v danom, hoci aj krátkomobdobí, nenadobudol úpadca majetok, ktorý by spôsobil, že sa dočasne stal platobne schopným, resp. žeby jeho majetok postačoval na úhradu záväzkov. Okresný súd uviedol, že je viazaný právnym názoromKDI a z technického preukazu, podľa ktorého sa dňa 18.03.2016 stala evidovanou držiteľkou danéhovozidla žalovaná. Iný prevod vykonaný nebol a iný prevod nevyplýva ani z účtovníctva, ani z evidencievozidiel. K uzavretiu kúpnej zmluvy teda došlo dňa 17.03.2016. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že nemalavedomosť o žiadnej zmluve a jej účasť v spoločnosti úpadcu bola len formálna, poukázal okresný súd nato, že žalovaná je plne spôsobilá na právne úkony, je plnoletá a majetková účasť u úpadcu trvala viac ako3 roky. Tvrdenia žalovanej sú rozporné, keď na jednej strane tvrdila, že nemala vedomosť o prevodochvozidla, avšak nepochybne podpísala zmluvy so spoločnosťou AAA AUTO, s.r.o. ako predávajúca aak bola predávajúcou, musela byť na základe nejakého úkonu vlastníčkou. Zároveň uviedla, že hocinevie o žiadnych zmluvách, tak má vedomosť, že pri predaji vozidla zobrala peniaze jej matka, pričompotvrdila svoju prítomnosť pri prevode vozidla. Žalovaná tvrdila, že úpadcovi nezaplatila kúpnu cenu apri predaji vozidla finančné prostriedky prevzala jej matka, a teda sa nijakým spôsobom neobohatila.
Skutočnosť, kto zaplatil kúpnu cenu úpadcovi, je podľa okresného súdu irelevantná, nakoľko právnyporiadok umožňuje, aby za kupujúceho kúpnu cenu zaplatila tretia osoba, čo nič nemení na tom, ževozidlo nadobudla žalovaná. Irelevantná je aj skutočnosť, že pri predaji vozidla žalovanou prevzalafinančné prostriedky jej matka, keď žalovaná dobrovoľne ostala čakať pred miestnosťou, kde sa kúpnacena za vozidlo vyplácala v prítomnosti jej priateľa a matky. Je nepochybné, že žalovaná mala zdotknutého úkonu prospech, keď sa stala vlastníčkou vozidla a následne ho predala za oveľa vyššiucenu.
5. Okresný súd k predloženým účtovným závierkam ku dňu 31.12.2015, k 31.03.2016 a k 01.03.2016,
z ktorých vyplývajú aktíva a pasíva úpadcu, uviedol, že tieto účtovné závierky nepreukazujú stav k17.03.2016, kedy bola uzavretá predmetná zmluva. Nemožno prihliadať na krátky časový úsek od stavuzisteného týmito účtovnými závierkami, keď k úkonu došlo 17.03.2016 a k tomu dňu z ničoho stavmajetku úpadcu nevyplýval.
6. Okresnému súdu bol predložený aj znalecký posudok č. 24/2016 v znení doplnenia, vyhotovenývo veci prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného, v ktorom sa konštatuje, že k 31.03.2016 úpadcavykazoval disponibilné finančné prostriedky vo výške 18.121,- Eur. Znalec zároveň uviedol, že akkrajského súdu, podľa ktorého je potrebné hodnotu majetku a záväzkov skúmať výlučne ku dňu účinnostižalobou napadnutého právneho úkonu. Preto aj pokiaľ žalobca predložil listiny preukazujúce majetok k31.12.2015, k 31.03.2016 a k 01.03.2016, je to nepostačujúce vzhľadom k tomu, že k uzavretiu zmluvydošlo dňa 17.03.2016, a teda nebol preukázaný stav majetku k danému dátumu, ktorý stav nepreukázalani znalecký posudok.
8. Okresný súd ďalej uviedol, že bez preukázania všeobecných podmienok odporovateľnosti podľa § 57ZoKR, nie je potrebné zaoberať sa otázkou naplnenia ďalších predpokladov odporovateľnosti podľa § 58


nezistil žiadnu prekážku na to, aby žalobca nenavrhol alebo nezabezpečil dôkaz znaleckým posudkomvčas, čo platí naviac za situácie, kedy primárna a základná hmotno-právna zákonná podmienkaukracujúceho právneho úkonu vyplývajúca z ust. § 57 ods. 4 ZoKR má byť pri odporovacej žalobe užsúčasťou sumáru tvrdení poskytnutých v samotnej žalobe a k tomu označených a doložených dôkazov.
Odvolací súd preto uzavrel, že okresný súd na procesné návrhy žalobcu ako sporovej strany v rovinenávrhu na doplnenie dokazovania reagoval primeraným, ako aj ústavne akceptovateľným spôsobom,
pokiaľ v súlade s platným Civilným sporovým poriadkom pri rešpektovaní druhu sporovej veci, štádiacivilného procesu, odôvodneným prístupom ďalšie dôkazy nevykonal.
11. K odvolacej námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým dospel okresný súd,
odvolací súd uzavrel, že okresným súdom vyvodené skutkové závery majú oporu vo výsledkochvykonaného dokazovania, ku ktorému sa okresný súd vyjadril, uviedol ako jednotlivé dôkazy hodnotil aktorým dôkazom priradil pravdivosť a vierohodnosť. Ak sa s takýmto hodnotením jednotlivých dôkazovžalobca nestotožnil, uvedené podľa odvolacieho súdu neznamená, že by okresný súd vyvodil skutkovézávery, ktoré by z vykonaného dokazovania nevyplývali.
12. V posudzovanej sporovej veci žalobca podľa odvolacieho súdu nepreukázal, že majetok dlžníkapred účinnosťou napádaných právnych úkonov stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov a po účinnostinapadnutých úkonov došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. aj keď majetok dlžníka nestačil naplné uspokojenie pohľadávok, po účinnosti napadnutých zmlúv sa miera ich uspokojenia ešte znížila.
Žalobca nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu - dlžníka z titulu uskutočneného anapádaného právneho úkonu, ktorému odporoval, teda nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienkuukracujúceho právneho úkonu. Podľa krajského súdu účtovné závierky, resp. účtovná evidencia úpadcu,
a § 60 ZoKR. Ďalšie dokazovanie okresný súd nevykonal, nakoľko neboli navrhnuté žiadne ďalšie dôkazya prípadné vykonanie iných dôkazov by bolo nehospodárne a neefektívne. Právna zástupkyňa žalobcusíce navrhla znalecké dokazovanie, ale iba pre prípad, že súd posúdi za vhodné taký dôkaz vykonať.
Teda zo strany žalobcu nebol riadne predložený žiadny návrh a nemožno prenášať túto povinnosť nasúd. Je vecou každej strany, aké dôkazy navrhne a súd posúdi, či ich vykoná. Zo strany žalobcu boloiba uvedené, že ak posúdi súd za vhodné, tak navrhuje znalecké dokazovanie, inak nič nenavrhuje.
Teda jednak nešlo o žiadny riadny návrh a jednak žalobca ani nešpecifikoval konkrétne, aké znaleckédokazovanie by požadoval, ak by to súd považoval za vhodné. Preto nebolo možné vyhovieť takejžalobcovej požiadavke, ktorú nemožno kvalifikovať ako návrh. Okresný súd zároveň poznamenal, žežalobca je zastúpený právnym zástupcom - advokátom, a preto nebolo povinnosťou okresného súduho poučovať. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že priznal žalovanej strane náhradu trov vcelom rozsahu ako strane plne úspešnej v konaní.
9. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, napadnutým rozsudkom zo dňa30.01.2020, č. k. 14CoKR/23/2019-461 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie s tým, že žalovaná mánárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvejinštancie za vecne správne. Odvolací súd nezistil, že by okresný súd nevykonal dôkazy, potrebné nazistenie rozhodujúcich skutočností, navrhované žalobcom, nakoľko žalobca na návrhu na nariadenieznaleckého dokazovania, ktorý formuloval vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.05.2019, napojednávaní pred okresným súdom dňa 09.05.2019 netrval. Okresný súd tak postupoval vecne správne,
ak za absencie jednoznačne formulovaného návrhu zo strany žalobcu na vykonanie znaleckéhodokazovania sa touto otázkou nezaoberal a k nariadeniu znaleckého dokazovania nepristúpil. V tomtokontexte je potom podľa odvolacieho súdu potrebné hodnotiť aj návrh žalobcu na nariadenie takéhotodokazovania krajským súdom, ako súdom odvolacím v zmysle § 384 ods. 2 C. s. p., ktorý návrh žalobcazahrnul do ním podaného odvolania, kedy dôkazy ako „novoty" môže odvolací súd vykonať len zapodmienok uvedených podľa § 366 C. s. p. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálomje interným dokladom subjektu, ktorý nepreukazuje stav majetku úpadcu pred účinnosťou napádanýchprávnych úkonov a po účinnosti odporovaných právnych úkonov. To, že by malo ísť o ukracujúce právneúkony, si žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti nesplnil.
13. K splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho zo zákonného ust. § 57 ods. 4 ZoKRnemohlo podľa odvolacieho súdu dôjsť poukazovaním na účtovnú evidenciu, resp. závierku úpadcu,
ale len preukázaním majetku úpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním stavumajetku po účinnosti týchto napádaných právnych úkonov vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov,


sporového poriadku, najmä zásadou materiálnej pravdy, dospel k záverom o neunesení dôkaznéhobremena žalobcom a to tým, že údajne nepreukázal, či úpadca mal alebo nemal dostatočný majetokku dňu 17.03.2016 (uzatvoreniu kúpnej zmluvy), pričom na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol anepredložil žiadne dôkazy. Žalobca rozporuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu, nakoľko v postupekonajúceho súdu, pri vyhodnotení sporných a nesporných skutkových tvrdení strán sporu, je podľadovolateľa možné identifikovať zásadnú vadu zmätnočnosti konania. Zmätočnosť konania mala byťzaložená konaním súdu v zjavnom rozpore so zásadou rovnosti sporových strán, procesných povinnostía procesných bremien (zásadou formálnej pravdy), v rozpore so zásadou kontradiktórnosti sporovéhokonania, ako aj s princípom voľného hodnotenia dôkazov. Viaceré porušenia uvedených zásad aprincípov Civilného sporového poriadku zakladajúce nesprávny procesný postup konajúcich súdov,
podľa dovolateľa majú priamy vplyv a dopad na porušenie procesnej zásady práva strany na spravodlivésúdne konanie, ktorá je tvorená vyššie uvedenými zásadami ako celok.
18. Za kritické z pohľadu správnosti procesného postupu konajúcich súdov pri vyhodnotení spornosti/
nespornosti skutkových tvrdení strán sporu v priebehu celého sporového konania, považuje dovolateľvyhodnotenie spornosti skutkových tvrdení o existencii predĺženia úpadcu v čase uzavretia kúpnejzmluvy a s ňou neoddeliteľne spojenou existenciou ukrátenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Predmetnéskutkové tvrdenia boli uplatnené ako prostriedky procesného útoku a podľa názoru žalobcu aj riadnepreukázané predložením viacerých listinných dôkazov (účinné skutkové tvrdenia), pričom zo stranyžalovaného neboli tieto prostriedky procesného útoku žalobcu počas celého konania účinne popreté.
Dokonca žalovaný svojim vyjadrením predneseným na pojednávaní konanom dňa 09.05.2019 podľadovolateľa výslovne uznal, že hodnota záväzkov úpadcu bola vyššia ako hodnota jeho majetku. Podľači práve týmito napádanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu, ktorí sisvoje pohľadávky prihlásili do konkurzu. Takisto len samotný poukaz na prihlásené pohľadávky, najmätitulom nevyplatených miezd a odstupného, bez prepojenia na preukázanie kvalifikovaného zmenšeniamajetku úpadcu práve účinnosťou napádaného právneho úkonu, bez ďalšieho nie je preukázanímzákonnej hmotnoprávnej podmienky, že ide o ukracujúci úkon v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZoKR. Závero ukrátení veriteľov dlžníka - úpadcu, nebolo možné podľa krajského súdu bez ďalšieho prijať len zobsahu žalobcom predložených a označených listinných dôkazov, keďže tieto neposkytovali porovnaniestavu majetku pred uskutočnením napadnutého právneho úkonu a po jeho účinnosti a neumožňovali takvyhodnotiť kvalifikovaný dopad právneho úkonu dlžníka - úpadcu v jeho majetkovej sfére, na uspokojenieexistujúcich pohľadávok veriteľov, ktoré následne boli prihlásené do konkurzu.
14. Krajský súd považoval ďalej za potrebné k tvrdeniam žalobcu, vyjadrených v jeho odvolaní uviesť,
že ani úpadok vo forme predĺženia ešte neznamená kvalifikované zmenšenie majetkového substrátuúpadcu a nepreukazuje ukracujúci právny úkon. Úpadok totiž nedáva odpoveď na základnú primárnuhmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právnych úkonov, t. j. či došlo k ukráteniu veriteľov. Napokonk jednotlivým skutkovým podstatám odporovania je podľa odvolacieho súdu možné pristúpiť až potom,
ako je preukázaná základná podmienka ukrátenia v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZoKR, ku preukázaniu ktorejv danej veci nedošlo. Inými slovami, základnou podmienkou odporovateľnosti právnych úkonov je vzmysle ust. § 57 ods. 4 ZoKR. preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektoréhoveriteľa dlžníka týmto právnym úkonom.
15. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd rozhodnutie okresného súduako vecne správne potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania.
16. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca (č. l. 488spisu), prípustnosť ktorého odôvodnil podľa § 420 písm. f/ C. s. p., keďže má za to, že postupomodvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
17. Žalobca (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ") poukázal na skutkové tvrdenia oboch strán, čímkonštatoval, že napadnutým rozsudkom odvolací súd v rozpore so zásadami a princípmi Civilnéhožalobcu je preto bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v predmetnom sporovom konaní nebolo medzistranami sporné skutkové tvrdenie o existencii predĺženia úpadcu v čase uzavretia kúpnej zmluvy.
19. Žalobca má ďalej za to, že odvolací súd nesprávnou aplikáciou práva zasiahol výrazným spôsobomdo jeho práv, a to najmä do práva na spravodlivý súdny proces. A to pri hodnotení dôkazov nímnavrhnutých, kedy podľa názoru žalobcu konajúci súd neaplikoval platnú právnu úpravu a zjavne


písomnom vyjadrení zo dňa 07.05.2019, nebol konajúcimi súdmi zachovaný správny procesný postuppre riadne zistenie skutkového stavu. Podľa názoru žalobcu zo strany konajúceho súdu ide o zjavnú vadukonania pri aplikácii práva, keď práve súd, v záujme zachovania riadneho zistenia skutkového stavu,
bol povinný zabezpečiť odborné posúdenia žalobcom predloženej účtovnej dokumentácie. Uvedenýnesprávny procesný postup súdu má podľa dovolateľa nepochybne tiež dopad na samotné rozhodnutievo veci samej.
23. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení, žalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnutýrozsudok odvolacieho súdu (prípadne aj súdu prvej inštancie) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
24. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedla, že konajúce súdy vo svojich rozhodnutiachdostatočne odôvodnili, že žalobca neuniesol dôkazne bremeno a nepreukázal, aj s prihliadnutím nazásadu koncentrácie, že úpadca bol ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 17.03.2016 v úpadku.
25. Žalovaná ďalej popiera, že bola v priebehu celého konania pasívna a z jej strany absentovali skutkovétvrdenia, ktorými by sa pokúsila poprieť žalobcom uplatnené prostriedky procesného útoku. S takýmtotvrdením žalovaná nesúhlasí, naopak sa domnieva, že dostatočne súdu objasnila svoje skutkovétvrdenia a vo svojich vyjadreniach, ako aj v odvolaní, poukazovala na nesplnenie hmotnoprávnejpodmienky ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZoKR.
26. Vo svojom vyjadrení žalovaná ďalej poukázala na to, že právny úkon (kúpna zmluva z 17.03.2016),
ktorý žalobca odporuje, nemohol spôsobiť ukrátenia veriteľa vzhľadom na nízku hodnotu. Žalovanápoukazuje na znalecký posudok č. 24/2016 (spracovaný pre trestnoprávne účely), ktorý predložil žalobcaa z ktorého vyplýva, že úpadca mal k 11.03.2016 disponibilné peňažné prostriedky vo výške 15.796,38Eur a k 31.03.2016 disponibilné finančné prostriedky vo výške 18.121,- Eur, dokonca za uvedenénehodnotil každý dôkaz jednotlivo, všetky dôkazy v ich vzájomnej spojitosti a starostlivo neprihliadal navšetko, čo vyšlo počas konania najavo, t. j. teda v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov.
20. Podľa žalobcu konajúce súdy za žiadnych okolností nemali (ako za správnej aplikácie zákonnýchustanovení o dokazovaní) dospieť k záveru, že žalobcom predložené účtovné závierky úpadcu, účtovnádokumentácia a evidencia úpadcu, vrátane účtovného denníka za obdobie marec 2016, nepreukazujústav majetku a záväzkov úpadcu, resp. že nie sú dôkazným prostriedkom preukazujúcim stav majetkuúpadcu. Konajúce súdy tak bez ďalšieho, podľa žalobcu diskvalifikovali účtovníctvo úpadcu, ako zákonnýdôkaz a takýto postup žiadnym spôsobom neodôvodnili.
21. Žalobca je názoru, že aj bez potreby vykonania znaleckého dokazovania, ním predložené dôkazyboli dostatočne preukazujúce stav majetku a záväzkov ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy (t. j. ku dňu17.03.2016); kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy a stým neoddeliteľne spojené ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Žalobca má za to, želistinnými dôkazmi preukázal naplnenie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonuvyjadrenú v ust. § 57 ods. 4 ZoKR. Z predložených dôkazov bola podľa dovolateľa preukázanánepostačujúca hodnota majetku oproti výrazne vyššej hodnote záväzkov, vymedzene k mesiacu marec2016 (žalobcom predloženým znaleckým posudkom bol identifikovaný stav majetku a záväzkov k28.02.2016 a k 31.03.2016), počas ktorého bola uzatvorená kúpna zmluva.
22. Dovolateľ zdôraznil, že v zmysle zákonných ustanovení o dokazovaní, konajúci súd len formalistickypristúpil k dôkazom predloženým z jeho strany a v záujme riadneho zistenia skutkového stavu vecineaplikoval zákonné ustanovenia s dopadom na ich skutočnú výpovednú hodnotu. Tiež pre úplnosťpodľa dovolateľa nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že konajúci súd v napadnutom rozsudkunešpecifikoval, akými inými dokumentami alebo dôkazmi mal žalobca preukázať stav majetku azáväzkov úpadcu a to aj napriek tomu, že všetky relevantné a dostačujúce (najmä účtovné) dokumenty,
žalobca už do predmetného súdneho konania predložil. Dovolateľ sa ďalej domnieva, že súdy bolipovinné zabezpečiť odborné zodpovedanie účtovnej dokumentácie odborne spôsobilej osoby - znalca zodboru ekonómie a účtovníctva. V opačnom prípade, a to aj napriek návrhu žalobcu vyjadreného v jehoobdobie úpadca vykazoval tržby z predaja výrobkov a služieb.
27. Ďalej žalovaná poukázala na to, že úpadca mal okrem osobného motorového vozidla vo vlastníctvenebytové priestory, ktoré síce úpadca v r. 2014 previedol na tretiu osobu, avšak v tejto súvislosti prebieha


samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosťsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesnýopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesnýmpostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo kporušeniu práva na spravodlivý proces.
33. Podľa § 428 C. s. p., dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
34. Podľa § 431 ods. 1 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konanídošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čomspočíva táto vada (ods. 2).
35. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorýmrozhodnutím bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu je dovolanie vočinapadnutému rozhodnutiu prípustné podľa § 420 C. s. p., pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí.
36. Podľa názoru žalobcu je jeho mimoriadny opravný prostriedok prípustný podľa § 420 písm. f/ C.
s. p., v zmysle ktorého ustanovenia je dovolanie prípustné, ak súd nesprávnym procesným postupomznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniupráva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a) zásahna Okresnom súde Žilina súdne konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu bez primeranéhoprotiplnenia (sp. zn. 44Cbi/5/2017). Tento spor nie je právoplatne ukončený a v prípade úspechubudú nebytové priestory vydané späť do všeobecnej podstaty úpadcu, resp. bude poskytnutá finančnánáhrada vo výške 160.000,- Eur, čím by nemalo dôjsť k ukráteniu veriteľov a majetok úpadcuby mal postačovať na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu.
28. Žalovaná ďalej dala do pozornosti súdu, že unesením Okresného súdu Žilina zo dňa 28.08.2019,
sp. zn. 1OdK/273/2019 (Obchodný vestník č. 170/2019) bol na žalovanú vyhlásený konkurz, čím bolazbavená všetkých dlhov a teda oddĺžená. Podľa § 166e ods. 2 ZoKR sa oddĺžením pohľadávky, ktorémôžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či boli aleboneboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Pretožalovaná navrhuje, aby dovolací súd podané dovolanie zamietol.
29. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), ako súd dovolací [§ 35 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.")], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca,
v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpený podľa § 429 ods.
2 písm. a/ C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie žalobcunie je dôvodné.
30. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonuspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právodomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,
sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, zasplnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiákonania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia,
či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí dovýlučnej právomoci dovolacieho súdu.
31. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
32. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo vecisúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnejstrane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.


považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, ženesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými dôvodmi dovolania,
ktoré sú vymedzené v § 241 ods. 1 písm. a/ až c/ O <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.
%2523241'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. s. p. Pre tento záver svedčí aj § 243a ods. 2 druhá veta<aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. s. p., ktorý upravuje, že dovolacísúd nevykonáva dokazovanie. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.11.2013,
sp. zn. 5Cdo/275/2013 <aspi://module='JUD'&link='JUD888863SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Nováprávna úprava na podstate uvedeného nič nezmenila.
41. Podľa § 185 ods. 1 C. s. p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dôkazy súd hodnotípodľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritomstarostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.).
42. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymipredpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súduukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.
%2523133'&ucin-k-dni='30.12.9999'>92, § <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523134'&ucin-
k-dni='30.12.9999'>193, § 205 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523135'&ucin-k-
dni='30.12.9999'>C. s. p.).
43. Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvej inštancie; skutkové závery tohto súdu je oprávnenýdopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 384<aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523213'&ucin-k-dni='30.12.9999'>C. s. p.).
44. Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to už len z toho37. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhaťsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a zárukyposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonuzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
38. Pod pojmom „procesný postup" sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutiapredchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedolspor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnejúčasti na konaní (porovnaj R129/1999). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním ajna faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotnýpriebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
39. Z obsahu dovolania je zrejmé, že vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p., vidí dovolateľ vtom, že pri vydaní napadnutého rozsudku odvolací súd postupoval v rozpore so zásadami a princípmiCivilného sporového poriadku, ak pri hodnotení dôkazov neaplikoval platnú právnu úpravu a zjavnenehodnotil každý dôkaz jednotlivo, všetky dôkazy v ich vzájomnej spojitosti a starostlivo neprihliadal navšetko, čo vyšlo počas konania najavo, t. j. teda v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov. Ozjavnú vadu konania ide podľa dovolateľa aj pri aplikácii práva o dokazovaní, keď práve súd v záujmezachovania riadneho zistenia skutkového stavu bol povinný zabezpečiť odborné posúdenia žalobcompredloženej účtovnej dokumentácie, prostredníctvom znalca z odboru ekonómie a účtovníctva.
40. Dovolací súd pripomína, že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodomznemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania),
nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovanýchdôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R37/1993, R125/1999, R42/1993). Najvyššísúd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdovSlovenskej republiky pod č. 125/1999, dospel k záveru, že ak súd v priebehu konania nevykonalvšetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie protirozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. nie je prípustné, lebo to nemožnodôvodu, že v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy;
na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť dôkazy sám vykonávať (§
442 C. s. p.).


45. Keď Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže vykonávať dokazovanie, tak nemôže iba na základesúdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôže pre svoje rozhodnutiezabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo zopakovaním dokazovania, aké malsúd, ktorý dôkazy hodnotil. Nesprávne hodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 420písm. f/ <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523237'&ucin-k-dni='30.12.9999'>C. s. p. Ak aj súdnesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecnenesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá.
46. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ nedôvodne namietalexistenciu vady zmätočnosti uvedenej v § 420 písm. f/ C. s. p. Preto dovolací súd dovolanie žalobcuproti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p., ako procesne neprípustnéodmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.
47. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255ods. 1 C. s. p. s dôrazom na skutočnosť, že žalovaná nepožiadala o náhradu trov dovolacieho konania.
48. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.