Spor vyvolaný konkurzom

Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Podľa § 60 ods. 2 ZKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 60 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej
veci navrhovateľa JUDr. Ing. Veronika Škodová, Komenského 18/B, 974 01 Banská Bystrica, správca
konkurznej podstaty úpadcu TKC, spol. s r. o. „v konkurze" so sídlom Sandrická 966 81 Žarnovica,
IČO:36 034568, zastúpeného ŠKODA LEGAL, s. r. o. so sídlom Komenského 18/B, 974 01 Banská
Bystrica, IČO:472 442 59 konajúcej prostredníctvom konateľa, advokáta JUDr. Henriety Čabanovej proti
odporcovi 1/ G. F., nar. XX. X. XXXX, bytom W. T. XX, XXX XX Q., zastúpený B.. C. F., bytom W. T.
XX, XXX XX Q., odporcovi 2/ L. W., nar. X. X. XXXX, bytom W. T. XX, XXX XX Q., zast. B.. C. F.,
bytom W. T. XX, XXX XX Q., o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi 14/2012-80 zo dňa 26. februára 213 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi 14/2012-80 zo dňa 26. februára 213
potvrdzuje.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh zamietol a odporcovi 1/ a 2/ náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15. 11. 2012 domáhal, aby súd
určil, že kúpne zmluvy uzatvorené podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 15. 12. 2011 a
dňa 30. 1. 2012 medzi úpadcom ako predávajúcim a odporcom 1/ a 2/ ako kupujúcimi sú právne
neúčinné. V rámci výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty bolo zistené, že medzi úpadcom a
dvoma konateľmi úpadcu, a to odporcom 1/ a 2/ bola podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka
uzatvorená kúpna zmluva zo dňa 15. 12. 2011 a kúpna zmluva zo dňa 30. 1. 2012, ktorých predmetom
boli špecifikované nehnuteľnosti. Na základe zmlúv úpadca previedol nehnuteľnosti na odporcu 1/ a
odporcu 2/ za cenu 2.500,--eur v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 15. 12. 2011 a za kúpnu cenu a za cenu
150.000,--eur v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 30. 1. 2012 vždy v podiele 1/2 a kúpna cena bola
následne započítaná so záväzkom úpadcu voči spoločníkom úpadcu, teda odporcovi 1/ a odporcovi 2/.
Suma vo výške kúpnej ceny, t. j. 152.500,--eur bola započítaná na dlh voči odporcovi 1/ a odporcovi 2/,
ktorý vznikol z titulu postupných vkladov spoločníkov do spoločnosti úpadcu. Navrhovateľ mal potom za
to, že konaním úpadcu došlo k uskutočneniu takého právneho úkonu, ktorým ukrátil svojich veriteľov a
ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, kde úmysel dlžníka ukrátiť
svojich veriteľov ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže
opak. Uzatvorením uvedených zmlúv dlžník ukrátil svojich veriteľov tak, že z predaja majetku uspokojil
pohľadávky dvoch konateľov, teda odporcu 1/ a odporcu 2/. Za nespornú v konaní súd považoval
skutočnosť, že tak kúpna zmluva zo dňa 15. 12. 2011 ako aj kúpna zmluva zo dňa 30. 1. 2012 sa týkala
majetku úpadcu, ktorým boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Q., pričom túto skutočnosť žiadny z
účastníkov nerozporoval. Okresný súd ďalej uviedol, že podmienkou pre úspešné uplatňovanie práva
odporovať právnemu úkonu okrem toho, že ide o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka je, aby
odporovateľný právny úkon dlžníka ukracoval uspokojenie prihlásenej pohľadávky, teda musí ísť o
pohľadávku riadne prihlásenú a v konkurznom konaní musí byť takáto pohľadávka zistená, nakoľko len
takéto pohľadávky možno v konkurze uspokojovať. Pohľadávku možno považovať za ukrátenú v

dôsledku odporovateľného právneho úkonu, ak vznikla pred týmto právnym úkonom dlžníka alebo v
čase od jeho urobenia do jeho účinnosti. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky dochádza zásadne vtedy,
ak v dôsledku napadnutého právneho úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nie
je možné uspokojiť splatné pohľadávky veriteľov existujúce v čase vykonania úkonu a ktoré pohľadávky
boli zároveň prihlásené do konkurzného konania a boli v konkurznom konaní zistené. K ukráteniu
uspokojenia pohľadávok veriteľov dochádza taktiež v prípade, kedy sa síce nezmenší majetok dlžníka,
ale napadnutý úkon sa ho týka tak, že v jeho dôsledku nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov.
Ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených
majetku úpadcu, ktorým boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Q., pričom túto skutočnosť žiadny z
účastníkov nerozporoval. Okresný súd ďalej uviedol, že podmienkou pre úspešné uplatňovanie práva
odporovať právnemu úkonu okrem toho, že ide o právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka je, aby
odporovateľný právny úkon dlžníka ukracoval uspokojenie prihlásenej pohľadávky, teda musí ísť o
pohľadávku riadne prihlásenú a v konkurznom konaní musí byť takáto pohľadávka zistená, nakoľko len
takéto pohľadávky možno v konkurze uspokojovať. Pohľadávku možno považovať za ukrátenú v
dôsledku odporovateľného právneho úkonu, ak vznikla pred týmto právnym úkonom dlžníka alebo v
čase od jeho urobenia do jeho účinnosti. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky dochádza zásadne vtedy,
ak v dôsledku napadnutého právneho úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nie
je možné uspokojiť splatné pohľadávky veriteľov existujúce v čase vykonania úkonu a ktoré pohľadávky
boli zároveň prihlásené do konkurzného konania a boli v konkurznom konaní zistené. K ukráteniu
uspokojenia pohľadávok veriteľov dochádza taktiež v prípade, kedy sa síce nezmenší majetok dlžníka,
ale napadnutý úkon sa ho týka tak, že v jeho dôsledku nie je možné uspokojiť konkurzných veriteľov.
Ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených
správcom, samozrejme za predpokladu, že sú zároveň aj preukázané a v žiadnom prípade nepostačuje
len tvrdenie skutočnosti, ktoré svedči aj o splnení skutkovej podstaty niektorého z odporovateľných
právnych úkonov a následne skutočnosť ukrátenia veriteľov nahradiť len dohadmi a predpokladmi.
Ďalej uviedol, že navrhovateľ v konaní žiadne rozhodujúce skutročnosti svedčiace o ukrátení
konkurzných veriteľov napadnutými právnymi úkonmi neuviedol, nepreukázal ani existenciu splatných
pohľadávok veriteľov v čase vykonania právnych úkonov a ich následné prihlásenie v konkurznom
konaní. Na pojednávaní vo veci len konštatoval, že prihlásených bolo pohľadávok za viac ako 600.000,-eur, avšak toto
svoje tvrdenie v žiadnom prípade nepreukázal, neoznačil alebo nepredložil dôkaz, ktorý
by toto jeho tvrdenie preukazoval. Navrhovateľ nepreukázal, ktorá konkrétne prihlásená a zistená
pohľadávka existovala, resp. vznikla pred odporovateľnými právnymi úkonmi úpadcu a teda následne
nepreukázal, že odporovateľnými právnymi úkonmi došlo práve k ukráteniu tejto pohľadávky. V
žiadnom prípade príčinná súvislosť medzi neuspokojenými pohľadávkami a napadnutými právnymi
úkonmi nebola zo strany navrhovateľa tvrdená ani preukázaná. Dôkazné bremeno v tomto smere bolo
na navrhovateľovi, bol povinný preukázať okrem všeobecných predpokladov odporovateľnosti toho
ktorého právneho úkonu aj základný predpoklad odporovateľnosti akéhokoľvek právneho úkonu, a to
skutočnosť, že takýto úkon ukracuje uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov. Pokiaľ aj na
pojednávaní bol navrhovateľ súdom vyzvaný, aby označil a preukázal dôkazy na spornú skutočnosť,
teda že v danom prípade sa jedná o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov, navrhovateľ na túto skutočnosť žiadne dôkazy neoznačil ani nepredložil, len
konštatoval, že predpokladal, že to vyplýva z prihlásenej sumy a výšky konkurznej podstaty,
navrhovateľ však súdu nepreukázal ani hodnotu prihlásených pohľadávok, ani hodnotu zistenej
konkurznej podstaty ani na tieto svoje tvrdenia nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazné prostriedky,
hoci bol poučený o povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť a predložiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania (§ 118 a/ ods. 1 O. s. p.).
Navrhovateľ tak nepreukázal zákonnú podmienku pre odporovateľnosť akéhokoľvek právneho úkonu,
keď nepreukázal, že ide o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z
veriteľov úpadcu a na preukázanie tohto svojho tvrdenia najneskôr do skončenia prvého pojednávania
ani neoznačil ani nepredložil dôkazy. V konaní teda nepreukázal, že boli naplnené zákonné atribúty pre
úspešnosť práva domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu úpadcu. Vychádzajúc z konštatovaných
skutočností súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s.
p. v zmysle ktorého odporcovi 1/ a 2/, ktorí mali v konaní plný úspech vzniklo právo na náhradu trov
konania. Pretože odporca 1/ a 2/ si náhradu trov konania neuplatnili, súd vyslovil, že odporcovi 1/ a 2/
náhradu trov konania nepriznáva.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že úpadca
uzatvorením predmetných kúpnych zmlúv ukrátil svojich veriteľov tak, že z predaja majetku uspokojil
pohľadávky spoločníkov a konateľov úpadcu (odporcovia 1/ a 2/), úmysel úpadcu nie je potrebné

preukazovať, nakoľko sa jedná o osoby s úpadcom spriaznené. Nesúhlasí s názorom okresného súdu,
pretože správcom uvedené skutočnosti nie sú len dohadmi a predpokladmi, nakoľko v časti sa jedná o
verejné informácie. Okrem veriteľov prihlásených do konkurzného konania úpadcu počas základnej
prihlasovacej lehoty dochádza k prihlasovaniu veriteľov aj neskôr. Zapísanie takejto pohľadávky do
zoznamu pohľadávok sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. Okrem uvedeného správca v rámci svojej
činnosti spisuje majetok úpadcu a vyhotovuje tzv. súpis majetku úpadcu. Vyhotovený súpis je správca
povinný bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku. S tvrdením súdu, že k ukráteniu uspokojenia
pohľadávky dochádza v zásade vtedy, ak v dôsledku napadnutého právneho úkonu dôjde k takému
zmenšeniu majetku úpadcu, že z neho nie je možné uspokojiť splatné pohľadávky veriteľov existujúce v
čase vykonania úkonu a ktoré pohľadávky boli zároveň prihlásené aj do konkurzného konania a boli v
konkurznom konaní zistené zásadne nesúhlasí, má za to, že k ukráteniu uspokojenia pohľadávky
dochádza aj vtedy, ak v dôsledku napadnutého právneho úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku
úpadcu, že splatné pohľadávky veriteľov nebudú uspokojené v takom rozsahu ako by boli, ak by k
ukracujúcemu právnemu úkonu nedošlo. Z predložených dôkazov a uvedených skutočností má za to,
že je zjavné, že pokiaľ sa majetková podstata úpadcu zmenší o akúkoľvek sumu, má to dopad na
uspokojenie veriteľov, to znamená, dochádza k ukracovaniu uspokojenia nimi prihlásených pohľadávok,
a to bez ohľadu na skutočnosť aká sumu je prihlásená a aká je hodnota majetku. Poukázal, že je
zrejmé, že na vyhlásenie konkurzu musia byť kumulatívne splnené viaceré podmienky, pričom jednou,
ak nie najdôležitejšou z nich je úpadok dlžníka. Navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že v r. 1998 odkúpili ich rodičia
predmetné nehnuteľnosti, pričom dňa 3. 3. 2004 rodičia odporcov 1/ a 2/ na základe zmluvy o darovaní
nehnuteľností previedli vlastnícke práva na svoje deti - odporcov 1/ a 2/ formou daru, ktorej platnosť
dochádza aj vtedy, ak v dôsledku napadnutého právneho úkonu dôjde k takému zmenšeniu majetku
úpadcu, že splatné pohľadávky veriteľov nebudú uspokojené v takom rozsahu ako by boli, ak by k
ukracujúcemu právnemu úkonu nedošlo. Z predložených dôkazov a uvedených skutočností má za to,
že je zjavné, že pokiaľ sa majetková podstata úpadcu zmenší o akúkoľvek sumu, má to dopad na
uspokojenie veriteľov, to znamená, dochádza k ukracovaniu uspokojenia nimi prihlásených pohľadávok,
a to bez ohľadu na skutočnosť aká sumu je prihlásená a aká je hodnota majetku. Poukázal, že je
zrejmé, že na vyhlásenie konkurzu musia byť kumulatívne splnené viaceré podmienky, pričom jednou,
ak nie najdôležitejšou z nich je úpadok dlžníka. Navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že v r. 1998 odkúpili ich rodičia
predmetné nehnuteľnosti, pričom dňa 3. 3. 2004 rodičia odporcov 1/ a 2/ na základe zmluvy o darovaní
nehnuteľností previedli vlastnícke práva na svoje deti - odporcov 1/ a 2/ formou daru, ktorej platnosť
bola potvrdená Katastrálnym úradom v Q. dňa 4. 3. 2004 pod č. V XXX/XXXX. Z uvedeného vyplýva, že
predmetné nehnuteľnosti nikdy neboli nadobudnuté firmou úpadcu a neboli touto firmou ani finančne
zaťažené pri ich nadobudnutí. Pretože nehnuteľnosti boli darované od rodičov, považujú odporcovia 1/
a 2/ nadobudnutie ako fakt nesúvisiaci s hospodárskou činnosťou úpadcu. Uvedené nehnuteľnosti boli
odpredané na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31. 1. 2012 fyzickým osobám, ktoré ich predtým v r. 2008
darovali firme TKC. Prevod bol urobený ako predaj na základe zápočtu, nakoľko firma TKC dlžila
dlžníkom - odporcovi 1/ a 2/ na základe finančných vkladov v priebehu rokov 2005 až 2011. Fyzické
osoby darovali bezodplatne nehnuteľnosti a následne si ich kúpili za odplatu, preto považujú odporcovia
1/ a 2/ tento prevod za logický a morálny a kúpnu zmluvu za právoplatnú a právny úkon za účinný.
Ďalej uviedli, že správca pri vyhodnotení stavu pohľadávok pri veriteľoch vôbec nezohľadnil, že časť
veriteľov bola už uspokojená (čo v konečnom dôsledku skresľuje stav záväzkov voči veriteľom).
Tvrdenie správcu, že odporovateľným úkonom sa zväčší hodnota majetku na rozdelenie majetku pre
veriteľov je podľa odporcov 1/ a 2/ nepravdivé, pretože v prípade, že sa zvýši hodnota na rozdelenie,
zvýši sa o tú čiastku aj hodnota na strane veriteľov, čiže je to nulový efekt pre veriteľov. Navrhli, aby
odvolanie navrhovateľa odvolací súd zamietol.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1
O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 5. 11.
2012 domáhal proti odporcovi 1/ a 2/ určenia, že kúpne zmluvy uzatvorené podľa § 588 a nasl.
Občianskeho zák. dňa 15. 12. 2011 a dňa 30. 1. 2012 medzi spoločnosťou TKC spol. s r. o. Žarnovica
ako predávajúcim a odporcom 1/ a 2/ ako kupujúcim sú právne neúčinné z dôvodu že na základe
uvedených kúpnych zmlúv previedol úpadca v zmluvách konkretizované nehnuteľnosti na oboch

odporcov za cenu 2.500,--eur v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 15. 12. 2011 a za cenu 150.000,--eur v
zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 30. 1. 2012 vždy v podiele 1/2 . Kúpna cena bola následne započítaná so
záväzkami úpadcu voči spoločníkom úpadcu, t. j. voči odporcovi 1/ a 2/. Navrhovateľ má za to, že
konaním úpadcu došlo k uskutočneniu takého právneho úkonu, ktorým ukrátil svojich veriteľov, nakoľko
uvedené konanie je nutné v zmysle ust. § 60 ods. 2 ZKR kvalifikovať ako právny úkon urobený v
prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, kde v danom prípade úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov,
ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa
navrhovateľa uzatvorením uvedených zmlúv dlžník ukrátil svojich veriteľov tak, že z predaja majetku
uspokojil pohľadávky dvoch konateľov úpadcu (odporcu 1/ a 2/). Cieľom tejto žaloby je podľa
navrhovateľa zabrániť ukráteniu ostatých veriteľov v čase, keď dlžník bol objektívne v úpadku, hoci
tento úkon ešte nebol formálne deklarovaný.
V priebehu konania bolo preukázané, že odporcovia 1/ a 2/ uzatvorili s úpadcom kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností , ktoré odporcovia 1/ a 2/ zmluvou o darovaní nehnuteľnosti
zo dňa 1. 6. 2008 darovali úpadcovi. Predtým ako ich darovali úpadcovi, predmetné nehnuteľnosti
odkúpili ich rodičia od Poľnohospodárskeho družstva PD Voznica a odporcovi 1/ a 2/ ich darovali ako
svojim deťom formou daru na základe zmluvy o darovaní nehnuteľností zo dňa 30. 3. 2004.
Podľa ust. § 57 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZKR“) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka
neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ
môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote
jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý
ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa § 60 ods. 2 ZKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá,
ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 60 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý
ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa § 60 ods. 2 ZKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá,
ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 60 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresným súdom a na
doplnenie uvádza, že v danom prípade sa jedná o spor vyvolaný konkurzom, preto súd v zmysle ust. §
118a O. s. p. poučil účastníkov konania, že sú povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Na
pojednávaní konanom dňa 26. 2. 2013 sudkyňa vyzvala splnomocneného zástupcu navrhovateľa, aby
označil a predložil dôkazné prostriedky na preukázanie spornej skutočnosti, teda že v danom prípade
sa jedná o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov s
poukazom na ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z.; splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že
momentálne to nemá čím preukázať uviedol, že predpokladal, že to vyplýva z prihlásenej sumy a výšky
konkurznej podstaty, resp. z hodnoty podstaty. Na ďalšiu otázku sudkyne, či v tomto kontexte
navrhovateľ neoznačuje žiadne dôkazy, zástupca navrhovateľa uviedol, že nie, s tým, že nemá žiadne
návrhy na doplnenie dokazovania.
Navrhovateľ v žalobe ani netvrdil koľko a v akej výške bolo prihlásených pohľadávok, až na
pojednávaní splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že v danom prípade bolo prihlásených
pohľadávok za viac ako 600.000,--eur. Žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ
neoznačil ani nepredložil do skončenia pojednávania. Správne potom okresný súd v napadnutom
rozsudku uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, ktorá konkrétne prihlásená a zistená pohľadávka

existovala, resp. vznikla pred odporovateľnými právnymi úkonmi úpadcu a teda nepreukázal, že
odporovateľnými právnymi úkonmi došlo práve k ukráteniu tejto pohľadávky, keď podľa ust. § 57 ods. 4
ZKR možno odporovať len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Uvedené skutočnosti, t. j., že ide o právne úkony, ktoré
ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu navrhovateľ nepreukázal,
ani neoznačil a nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keď len k odvolaniu proti rozsudku
okresného súdu priložil zoznam pohľadávok úpadcu. Navrhovateľ bol o povinnosti preukázania a
označenia dôkazov do skončenia prvého pojednávania poučený, sám splnomocnený zástupca
navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že momentálne nemá čím preukázať skutočnosti požadované
súdom a tiež uviedol, že neoznačuje v tomto kontexte žiadne dôkazy. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko odporcovia 1/ a 2/, ktorí boli v
odvolacom konaní úspešní návrh na rozhodnutie o trovách nepodali (§ 151 ods. 1 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.