Určenie neúčinnosti právneho úkonu a o zaplatenie peňažnej náhrady

Odporovacia žaloba nemôže byť voči dlžníkovi úspešná, ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky veriteľa

Predpokladom každej odporovateľnosti, a teda aj v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: LawService
Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, správca úpadcu: MERKANTIL
s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 34 104 992, zastúpeného zástupcom:
LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovaným v 1/ rade:
Asemid Global s.r.o., so sídlom Bratislavská 78, 911 05 Trenčín, IČO: 45 256 713, v 2/ rade: TREKON
TRADE s.r.o., so sídlom Partizánska 432/19, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 36 341 410, v 3/ rade:
X. K., nar. XX.X.XXXX, pobytom B. XXXX/X, XXX XX Z., žalovaní v 1/ a v 3/ rade zastúpení právnym
zástupcom: JUDr. Antonom Kamasom, advokátom, so sídlom X. XXXX, XXX XX K., v konaní o určenie
neúčinnosti právneho úkonu a o zaplatenie peňažnej náhrady 605.380,- Eur, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi/4/2016 - 187 zo dňa 6.6.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi/4/2016 - 187 zo dňa 6.6.2017
Žalovaní v 1/, v 2/ a v 3/ rade m a j ú voči žalobcovi spoločne a nerozdielne
k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
potvrdzuje.
náro
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Samostatným výrokom o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaní v 1/ až v 3/ rade majú voči žalobcovi spoločne a
nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku
poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že právny úkon: Dohoda o ručení, ktorá bola
dojednaná v článku V. Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi veriteľom X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B.
XXXX/X, XXX XX Z. (žalovaný v 3/ rade) ako právnym predchodcom spoločnosti Asemid Global s.r.o., so
sídlom Bratislavská 78, 911 05 Trenčín, IČO: 45 256 713 (žalovaný v 1/ rade), dlžníkom spoločnosťou MC PRINT,
spol. s r.o., so sídlom Jána Psotného 8, 911 05 Trenčín, IČO: 36 333 859 (dlžník) ako právnym
predchodcom spoločnosti TREKON TRADE s.r.o., so sídlom Partizánska 432/19, 914 51 Trenčianske
Teplice, IČO: 36 341 410 (žalovaný v 2/ rade) a medzi spoločnosťou MERKANTIL s.r.o., so sídlom M.R.
Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 34 104 992 (úpadca) ako ručiteľom (ďalej len „Zmluva o pôžičke“),
na základe ktorej Dohody úpadca prevzal na seba ručiteľský záväzok uspokojiť dlžníka/žalovaného v 2/
rade voči žalovanému v 3/ rade (teraz žalovanému v 1/ rade) vo výške 500.000,- Eur s príslušenstvom
tak, ako je tento špecifikovaný v článku I. Zmluvy o pôžičke, je voči všetkým konkurzným veriteľom v
konkurze vyhlásenom na majetok MERKANTIL s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO:
34 104 992, vedeným Okresným súdom Nitra (správne malo byť žalobcom uvedené Žilina) pod sp.zn.
6K/3/2015, právne neúčinný. Súčasne podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby bola žalovanému v 1/,
v 2/ a v 3/ rade uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne v prospech dotknutej podstaty úpadcu
MERKANTIL s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 34 104 992 peňažná náhrada

vo výške 605.380,- Eur, ktorá predstavuje sumu záväzku, ktorý úpadca z dôvodu uzatvorenia Dohody
o ručení splnil ako ručiteľ titulom jednostranného započítania žalovanému v 1/ rade za žalovaného v
2/ rade ako obligačného dlžníka žalovaného v 1/ rade, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň žalobca žiadal, aby žalovaní v 1/, v 2/ a v 3/ rade boli zaviazaní povinnosťou nahradiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne trovy konania. Okresný súd na základe podaní sporových strán, vykonaného
dokazovania, za aplikácie ust. § 3 ods. 1, 2, 3, § 57 ods. 1, 2, 4, § 60 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 5, § 63
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) v spojení
s ust. Čl. 8, Čl. 15 ods. 1, 2, § 191 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 veta prvá, § 154 CSP dospel k záveru, že
žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť.
2. Okresný súd poukázal na ustanovenie § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. a posudzoval včasnosť
podanej žaloby, keďže ide o hmotno-právnu prekluzívnu lehotu. Z verejne dostupného Obchodného
vestníka s dátumom uverejnenia dňa 19.3.2015 pod č. OV 54/2015 vyplynula skutočnosť uverejnenia
uznesenia Okresného súdu Žilina sp.zn. 6K/3/2015 zo dňa 13.3.2015 o vyhlásení konkurzu na majetok
subjektu MERKANTIL s.r.o. a v nadväznosti na účinky vyhlásenia konkurzu na majetok označeného
úpadcu MERKANTIL s.r.o., ktoré nastali dňa 20.3.2015, pri zohľadnení podania žaloby dňa 18.3.2016
vyplynulo, že žaloba bola podaná včas.
3. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v danom spore vyplývala z úpravy ust. § 62 ods. 5 zákona č. 7/2005
Z.z. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii na strane žalovaných v 1/, v 2/ a v 3/ rade okresný súd vychádzal
z úpravy podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Pri zohľadnení skutkových východísk
žaloby pokiaľ išlo o samotný právny úkon, ktorému žalobca odporoval v spojení s ďalšími v tomto
smere relevantnými skutkovými okolnosťami, ktorými bolo jednostranné započítanie pohľadávok zo dňa
8.1.2015, realizované žalovaným v 1/ rade, ako vyplynulo z č.l. 39 spisu a uzavretia Zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi žalovaným v 3/ rade ako postupcom a žalovaným v 1/ rade ako postupníkom zo dňa
16.12.2014 (č.l. 18 spisu) a Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi úpadcom ako postupcom
a žalovaným v 1/ rade ako postupníkom zo dňa 28.10.2014, 19.11.2014, 9.12.2014 a 16.12.2014 (č.l.
19 až 38 spisu) okresný súd skonštatoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 3/ rade a žalovaného
v 1/ rade na základe ust. § 62 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. a žalovaného v 2. rade na základe ust. § 62
ods. 2 písm. c), ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Osobitne vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade okresný súd
poukázal na skutočnosť, vyplývajúcu z verejne dostupného obchodného registra, preukazujúcu právne
nástupníctvo subjektu žalovaného v 2/ rade po subjekte M-C PRINT, s.r.o., IČO: 36 333 859. Z verejne
dostupného obchodného registra vyplynula okresnému súdu skutočnosť vzťahu spriaznenosti podľa
ust.
§ 9 ods. 1 písm. e), ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. medzi úpadcom a právnym predchodcom
žalovaného v 2/ rade: M-C PRINT, spol. s r.o. prostredníctvom osoby p. D. G. - prokuristu úpadcu,
ktorý v relevantnej dobe kedy bola uzatvorená Zmluva o pôžičke bol štatutárnym zástupcom právneho
predchodcu žalovaného v 2/ rade s kvalifikovanou účasťou u tohto subjektu právneho predchodcu
žalovaného v 2/ rade. Táto skutočnosť podľa záveru okresného súdu zakladala vzťah spriaznenosti
právneho predchodcu žalovaného v 2/ rade k úpadcovi a tým pasívnu legitimáciu žalovaného v 2/ rade
ako jeho právneho nástupcu.
4. Okresný súd po skonštatovaní aktívnej a pasívnej legitimácie strán hodnotil všeobecné podmienky
odporovacej žaloby. Z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca ako prílohy žaloby, vyplynula realizácia
právneho úkonu ručiteľského vyhlásenia úpadcu obsiahnutého v článku V. bod 5.1 Zmluvy o pôžičke
uzatvorenej medzi veriteľom - žalovaným v 1/ rade a dlžníkom - právnym predchodcom žalovaného v
2/ rade. Ručiteľské vyhlásenie úpadcu bolo platným právnym úkonom z hľadiska náležitosti platnosti
právneho úkonu ručenia v súlade s úpravou podľa ust. § 546 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej
veci bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať tvrdenie o splnení základnej hmotno-právnej
podmienky úspešnosti odporovacej žaloby, a to preukázať ukrátenie v zmysle ust.
§
57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Úspešnosť žaloby podľa okresného súdu bola spojená s riadnym a
náležitým splnením povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej zo strany žalobcu, vo vzťahu k tvrdeniu
žalobcu o ukrátení uspokojenia prihlásenej pohľadávky alebo prihlásených pohľadávok niektorého alebo
niektorých z veriteľov dlžníka podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Preukázanie takéhoto
ukrátenia bolo primárne spojené s tvrdením a preukázaním existencie pohľadávok veriteľov úpadcu,
ktoré existovali v čase, kedy nastali účinky odporovaných úkonov a ktoré pohľadávky si ich veritelia
uplatnili v konkurznom konaní označeného úpadcu a ktorým veriteľom alebo veriteľovi nezaniklo ku
momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci ich postavenie účastníkov konkurzného konania. Okresný
súd považoval pre komplexné posúdenie veci uviesť, že podmienka preukázania pohľadávky veriteľa
existujúcej v čase, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu v súvislosti s ukrátením podľa ust.

§ 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. nemusí byť k momentu, kedy nastali účinky odporovaného právneho
úkonu splatná, musí však byť existentná. Preukázanie ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005
Z.z. zároveň predpokladá riadne splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti na strane žalobcu vo
vzťahu ku samotnej podstate ukrátenia, ktorá spočíva v tvrdení a preukázaní konkrétneho ekonomického
dopadu odporovaného právneho úkonu na uspokojenie pohľadávky alebo pohľadávok konkurzných
veriteľov. Tento ekonomický dopad odporovaného právneho úkonu je významný a môže viesť ku záveru
o splnení podmienky ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. za predpokladu, že majetok
úpadcu potom ako nastali účinky odporovaného právneho úkonu, práve v dôsledku odporovaného
právneho úkonu nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov. Pre
konštatovanie splnenia podmienky ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. bolo
podľa názoru okresného súdu významné nielen to, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu,
v danom prípade v dôsledku žalobcom označenej Dohody o ručení, došlo ku zmenšeniu majetku
úpadcu, ale najmä to, že majetok úpadcu potom ako nastali účinky tohto právneho úkonu, ktorý časový
moment okresný súd zdôrazňoval, práve v dôsledku odporovaného právneho úkonu, nepostačoval na
uspokojenie konkurzných veriteľov.
5. Okresný súd v prejednávanej veci považoval za podstatnú skutočnosť časový odstup medzi
momentom, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu a ktoré účinky nastali dňom 29.12.2011
a momentom, kedy nastali účinky vyhláseného konkurzu na majetok označeného úpadcu a ktoré účinky
vyhlásenia konkurzu nastali dňom 20.3.2015. Vzhľadom na uvedený značný časový odstup týchto dvoch
skutočností nebolo možné pri konštatovaní ukrátenia vychádzať z pomerov, ktoré na strane úpadcu boli
k momentu vyhlásenia konkurzu pokiaľ ide o hodnotenie jeho majetkovej sféry a stotožňovať túto s jeho
majetkovou sférou a majetkovými pomermi k momentu, kedy nastali účinky odporovaného právneho
úkonu. Rovnako splnenie podmienky ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. nebolo
možné skonštatovať len na základe masy zistených pohľadávok konkurzných veriteľov predstavovaných
sumou 2.196.767,59 Eur. Uvedený a zdôraznený ekonomický dopad odporovaného právneho úkonu
na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov v podobe ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona
č. 7/2005 Z.z. nebolo možné skonštatovať len na základe skutočnosti vyhlásenia konkurzu na majetok
označeného úpadcu po skonštatovaní splnenia podmienok pre vyhlásenie konkurzu v zmysle úpravy
ust. § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., teda po skonštatovaní úpadku, ktorý úpadok naviac v prípade, že
by išlo o úpadok vo forme platobnej neschopnosti, vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie
o celom majetku, práve ktorý celý majetok úpadcu by bolo potrebné zohľadniť.
6. Okresný súd považoval za významné zdôrazniť, že podľa procesnej úpravy platnej a účinnej
k momentu meritórneho rozhodnutia, a to podľa Článku 11 ods. 4 CSP mohol vziať do úvahy
len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní s výnimkou všeobecne známych skutočností
alebo skutočností ustanovených zákonom, v nadväznosti na ktorú právnu úpravu nebolo možné pri
posudzovaní podmienky ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. zohľadniť skutočnosti
vyplývajúce z vykonaného dokazovania oboznámením účtovnej závierky úpadcu k 31.12.2014 v konaní
okresného súdu vedenom pod sp. zn. 19Cbi 2/2016 (i v tomto konaní, kde rovnaký žalobca uplatnil
neúčinnosť dvoch právnych úkonov, však ani tento listinný dôkaz okresný súd nevyhodnotil ako dôkaz o
ukrátení podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.). V prejednávanej veci žalobca predmetnú účtovnú
závierku a ani iné dôkazy preukazujúce konkrétny stav majetkových hodnôt úpadcu v čase, kedy nastali
účinky odporovaného právneho úkonu, teda k 29.12.2011 neoznačoval a neprodukoval. Okresný súd
rozhodol o zamietnutý žaloby v celom rozsahu, tzn. aj pokiaľ išlo o určenie neúčinnosti označeného
právneho úkonu, i pokiaľ išlo o uplatnenie priznania peňažnej náhrady. Z dôvodu zamietnutia žaloby na
základe primárnej argumentácie nezistil okresný súd priestor na to, aby sa zaoberal tvrdeniami žalobcu a
reakciami žalovaného v 1/ a v 2/ rade smerujúcimi už ku konkrétnej skutkovej podstate odporovateľnosti
podľa ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., medzi ktoré spadá i tvrdenie žalobcu o spriaznenosti právneho
predchodcu žalovaného v 2/ rade a úpadcu v čase Dohody o ručení a ktorá spriaznenosť by mala
relevanciu práve pri posudzovaní splnenia osobitných podmienok odporovateľnosti už podľa ust. § 60
zákona č. 7/2005 Z.z. Ku skúmaniu splnenia osobitných podmienok odporovateľnosti podľa ust. § 60
zákona č. 7/2005 Z.z. by bol dôvod pristúpiť až v prípade splnenia všetkých základných podmienok,
vrátane podmienky ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., splnenie ktorej podmienky
v konaní zo strany žalobcu, ktorého ťažila dôkazná povinnosť, nebolo preukázané. Okresný súd k
úplnosti svojho odôvodnenia k záveru o nepreukázaní ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č.
7/2005 Z.z. poukázal na závery uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/2/2011 - 134 zo
dňa 11.5.2011, uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.5.2013,
rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR 60/2011 zo dňa 31.7.2012 a uznesenia
Krajského súdu Trnava sp. zn. 31CoKR 3/2012 zo dňa 14.3.2013.

7. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust.
§ 255 ods.
1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Z dôvodu zamietnutia žaloby úspešnými v konaní boli žalovaní v 1/, v 2/ a v 3/
rade, ktorým okresný súd voči žalobcovi priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu, teda v rozsahu 100%. Konkrétna výška trov konania žalovaných v 1/, v 2/ a v 3/ rade
bude predmetom rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Záväzok žalobcu z titulu nároku žalovaných v 1/, v 2/ a v 3/ rade
na náhradu trov konania je solidárnym záväzkom žalobcu, čo okresný súd považoval za potrebné vo
výroku o nároku na náhradu trov konania vyjadriť, tak ako to vyplynulo z druhého samostatného výroku
rozsudku okresného súdu.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Ako odvolacie dôvody poukázal
na ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, keďže mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj že rozhodnutie okresného súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalobca uviedol, že podanou žalobou odporoval
právnemu úkonu Dohody o ručení, ktorá bola dojednaná v článku V. Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi
veriteľom X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B.. XXXX/X, XXX XX I.. (žalovaný v 3/ rade), ako právnym
predchodcom spoločnosti Asemid Global s.r.o., IČO: 45 256 713 (žalovaný v 1/ rade) a dlžníkom
spoločnosťou M-C PRINT, spol. s r.o., IČO: 36 333 859 (dlžník, resp. právny predchodca žalovaného v
2/ rade), ako právnym predchodcom spoločnosti TREKON TRADE s.r.o., so sídlom Partizánska 432/19,
914 51 Trenčianske Teplice , IČO: 36 341 410 (žalovaný v 2/ rade) a medzi úpadcom ako ručiteľom (ďalej
len „Zmluva o pôžičke“), podľa ktorej úpadca prevzal na seba ručiteľský záväzok uspokojiť záväzok
dlžníka, toho času žalovaného v 2/ rade voči žalovanému v 3/ rade (teraz žalovanému v 1/ rade) vo
výške 500.000,- Eur s príslušenstvom tak, ako je tento špecifikovaný v článku I. Zmluvy o pôžičke a
domáhal sa určenia neúčinnosti tohto právneho úkonu voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze
vyhlásenom na majetok úpadcu MERKANTIL s.r.o., IČO: 34 104 992, vedeným Okresným súdom Žilina,
pod sp. zn. 6K/3/2015. Žalobca uviedol, že sa súčasne domáhal, aby žalovaní v 1/, v 2/ a v 3/ rade
boli povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne v prospech dotknutej podstaty úpadcu MERKANTIL s.r.o.,
peňažnú náhradu vo výške 605.380,- Eur, ktorá predstavuje sumu záväzku, ktorý úpadca z dôvodu
uzatvorenia Dohody o ručení splnil ako ručiteľ titulom jednostranného započítania žalovanému v 1/ rade
za žalovaného v 2/ rade ako obligačného dlžníka žalovaného v 1/ rade. Okresný súd však žalobu žalobcu
zamietol z dôvodu nepreukázania základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho
úkonu v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. S týmto záverom okresného súdu žalobca
nesúhlasil. Žalobca zvýraznil, že zákonná úprava neviaže odporovateľnosť na existenciu vymáhateľnej
pohľadávky, ale na pohľadávku ktorá je prihlásená, pričom za zákonodarcu je potrebné dodať, že
pohľadávka musí byť prihlásená riadne a včas. Správca je preto oprávnený podať odporovaciu žalobu
vtedy, keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku,
ktorá existovala v čase (pohľadávka vznikla, nemusela byť splatná), keď tento právny úkon dlžník urobil.
9. Žalobca uviedol, že z dokumentácie predloženej v súdnom konaní vyplynulo to, že úpadca na základe
ručiteľského vyhlásenia, ktoré je uvedené v článku V. Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalovaným v 3/
rade ako veriteľom a právnym predchodcom žalovaného v 2/ rade dňa 29.12.2011, prevzal na seba ako
ručiteľ záväzok, že v prípade ak dlžník nesplní svoj záväzok zo Zmluvy vo výške 500.000,- Eur spolu s
príslušenstvom voči žalovanému v 3/ rade ako veriteľovi riadne a včas, uspokojí ho namiesto dlžníka v
plnom rozsahu úpadca ako ručiteľ. Žalobca poukázal na ďalšie dôkazy, z ktorých vyplynulo, že dlžník na
základe výzvy záväzok nesplnil, preto bol vyzvaný na splnenie záväzku úpadca ako ručiteľ. Z dôvodu
neplnenia dlžníkom ani ručiteľom, žalovaný v 3/ rade svoj nárok uplatnil v zmysle článku VI. Zmluvy
žalobou na Rozhodcovskom súde pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., v ktorom konaní bol žalovaný
v 3/ rade úspešný, keď súd rozhodcovským rozsudkom zo dňa 09.12.2014, sp. zn. VK 106/2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2014 a vykonateľnosť dňa 21.12.2014, zaviazal solidárne dlžníka
a úpadcu na zaplatenie záväzku žalovanému v 3/ rade. Žalovaný v 3/ rade pohľadávku so všetkými
právami a povinnosťami Zmluvou o postúpení zo dňa 16.12.2014 postúpil na žalovaného v 1/ rade.
Dlžník M-C PRINT, spol. s r.o. ako obchodná spoločnosť podľa výpisu z obchodného registra zanikla
v dôsledku zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stal žalovaný v 2/ rade. Žalobca v odvolaní
poukázal na právne úkony úpadcu ako postupcu a žalovaného v 1/ rade ako postupníka, a to úkony
uzavretých Zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 28.10.2014, zo dňa 19.11.2014, zo dňa 09.12.2014, zo
dňa 16.12.2014. Z účtovnej dokumentácie bolo preukázané, že odplata za postúpenie pohľadávok bola
v zmluvách dohodnutá vo výške 95% nominálnej hodnoty postupovaných pohľadávok a predstavovala
sumu 668.626,13 Eur. Nominálna hodnota postupovaných pohľadávok bola vo výške 703.816,98 Eur.
Samotné zmluvy sa síce javili tak, ako keby nepredstavovali odporovateľné právne úkony, avšak v

tejto súvislosti bolo potrebné skúmať účel, ktorý sledoval úpadca pri uzatvorení predmetných zmlúv.
Odplata za postúpenie pohľadávok bola zaplatená na základe jednostranného započítania pohľadávok
zo dňa 08.01.2015, a to tým spôsobom, že žalovaný v 1/ rade ako veriteľ úpadcu si započítal svoju
pohľadávku voči úpadcovi, ktorá bola judikovaná rozsudkom Rozhodcovského súdu pri Slovenskej
arbitrážnej komore, s.r.o., spisová značka VK 106/2014 zo dňa 09.12.2014, ktorá v čase započítania
spolu s príslušenstvom predstavovala ku dňu započítania celkovú sumu 605.380,- Eur, s pohľadávkou
úpadcu voči žalovanému v 1/ rade, ktorá predstavovala súhrnnú výšku odplát zo zmlúv, ktorá v čase
započítania pohľadávok bola v celkovej výške 668.626,11 Eur. Pohľadávka, ktorú si žalovaný v 1/ rade
započítaval voči úpadcovej pohľadávke bola na žalovaného v 1/ rade postúpená na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2014 z pôvodného veriteľa, a to žalovaného v 3/ rade. Časť odplaty
za postúpenie pohľadávok bola zo strany žalovaného v 1/ rade úpadcovi zaplatená, a to spolu vo výške
165.000,- Eur.
10. Žalobca poukázal na svoju vedomosť, z ktorej vyplynulo, že žalovaný v 1/ rade vymohol z
pohľadávok, ktoré boli na neho postúpené z úpadcu na základe zmlúv o postúpení pohľadávok sumu vo
výške 642.897,85 Eur. Z tohto je nevyhnutné konštatovať, že pokiaľ by úpadca postupoval s odbornou
starostlivosťou, za normálnych okolností by sa nezbavoval bonitných pohľadávok, z ktorých objektívne
vedel získať likvidné finančné prostriedky na svoje ďalšie fungovanie, ako aj na pomerné a postupné
splácanie svojich záväzkov nielen voči jednému veriteľovi, a to žalovanému v 1/ rade, ale aj voči všetkým
veriteľom. Úpadca postupoval opačne a zmluvami postúpil svoje bonitné pohľadávky na žalovaného
v 1/ rade, v dôsledku čoho si ponížil svoj záväzok voči žalovanému v 1/ rade, čo v podstate neriešilo
zložitú ekonomickú situáciu. Dohoda o ručení podľa žalobcu mala negatívne ekonomické dôsledky pre
úpadcu, kedy tento ako ručiteľ uspokojil záväzok žalovaného v 2/ rade voči žalovanému v 1/ rade tak,
že postúpil na žalovaného v 1/ rade odplatne bonitné pohľadávky, pričom táto odplata sa použila na
uspokojenie záväzku žalovaného v 2/ rade voči žalovanému v 1/ rade. Samotná Dohoda o ručení vo
finále spôsobila to, že z majetkovej podstaty úpadcu odišli bonitné pohľadávky, z ktorých vymoženia
mohli byť uspokojené zistené pohľadávky konkurzných veriteľov, pričom z odplaty za postúpenie sa
uspokojil záväzok žalovaného v 2/ rade voči žalovanému v 1/ rade, a preto podľa žalobcu možno
konštatovať, že Dohodou o ručení došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov na prospech uspokojenia
žalovaného v 1/, v 2/, ako aj v 3/ rade. Žalobca v odvolaní poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 15.mája 2013, sp. zn. 25 CoKR 5/2013 a závery z tohto rozhodnutia plynúce.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase, keď nastali účinky odporovaných právnych úkonov, už
existovali pohľadávky úpadcových veriteľov a tieto pohľadávky boli riadne a včas veriteľmi uplatnené v
konkurznom konaní.
11. Pod ukrátením uspokojenia pohľadávok treba chápať to, že v dôsledku právneho úkonu dlžníka
pohľadávky veriteľov buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu, aký by
bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu, výsledkom čoho je ekonomický
dopad tohto právneho úkonu úpadcu, ako ďalšia podmienka úspešnosti odporovacej žaloby, dôsledkom
ktorého majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, nestačí na uspokojenie pohľadávok prihlásených do
konkurzu. Žalobca mal za to, že táto podmienka bola splnená, pretože v dôsledku pristúpenia úpadcu
k ručiteľskému záväzku a následného postúpenia pohľadávok na žalovaného v 1/ rade, úpadca znížil
svoj majetok o sumu 642.897,85 Eur, ktorú žalovaný v 1/ rade ako postupník postúpených pohľadávok
vymohol od dlžníkov úpadcu. Žalobca poukázal na výšku prihlásených pohľadávok veriteľov, ktorá
predstavovala sumu 2.196.767,59 Eur, pričom majetok úpadcu nepostačoval na úhradu správcom
zistených pohľadávok. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že úpadca titulom Dohody o ručení ukrátil
uspokojenie svojich veriteľov tým, že bez akejkoľvek ekonomickej kauzy a výhodnosti pre jeho majetkovú
podstatu prevzal na seba titulom Dohody o ručení ručiteľský záväzok uspokojiť pohľadávku žalovaného
v 3/ rade. Dlžník - právny predchodca žalovaného v 2/ rade, ako aj úpadca, boli v čase Dohody o ručení
spriaznené osoby v zmysle ust. § 9 zákona č. 7/2005 Z.z., pričom za úpadcu ako aj dlžníka (žalovaného
v 2/ rade) podpisovala zmluvu tá istá osoba - D. G., ktorý bol v rozhodnom čase konateľom dlžníka a
zároveň prokuristom úpadcu. D. G. je pritom synom bývalého aj súčasného spoločníka úpadcu. Podľa
žalobcu bolo zjavné, že uzavretím odporovaného právneho úkonu, konkrétne Dohody o ručení, došlo
preukázateľne k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov, ktoré existovali v čase uzatvorenia tohto
odporovaného právneho úkonu. Žalobca mal za to, že úpadca uzavretím odporovateľného právneho
úkonu Dohody o ručení na škodu konkurzných veriteľov sa nepriamo zbavil časti svojho majetku, ktorý
by mohol byť použitý na ich uspokojenie. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe
bude vyhovené.
12. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili len žalovaní v 1/ a v 3/ rade v podaní zo dňa 20.11.2017
(č.l. 224, 225 spisu). Považovali rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. Žalobca nepreukázal

základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu. Žalobca podľa žalovaného v 1/
a v 3/ rade nepreukázal existenciu ukracujúceho právneho úkonu, nepreukázal a ani nešpecifikoval vo
vzťahu k uzavretým zmluvám o postúpení pohľadávok, že by postúpením pohľadávok za dohodnutú
odplatu pri preukázaní stavu aktív a pasív dlžníka v čase uskutočnenia napadnutých úkonov došlo
čo len k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov. Išlo výlučne o tvrdenie žalobcu, ktoré
nebolo podložené dôkazmi. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že štyri zmluvy o postúpení pohľadávok boli
odplatné zmluvy v rozsahu 95% nominálnej hodnoty postupovaných pohľadávok, teda mali za následok
len to, že došlo k zmene štruktúry majetku úpadcu. Skutočnosť, že do majetku úpadcu žalovaným v
1/ rade nebola poskytnutá odplata za postúpené pohľadávky však nebol dôsledok uzavretých zmlúv o
postúpení pohľadávok, ani podaného ručiteľského vyhlásenia úpadcu, ale bol to jednoznačne dôsledok
jednostranného započítania realizovaného žalovaným v 1/ rade. Žalovaný v 3/ rade poukázal na
skutočnosť, že ručiteľské vyhlásenie úpadcu bolo zriadené koncom roka 2011. V tomto obchodnom
vzťahu figuroval veriteľ a dlžník, ku ktorému záväzkovému vzťahu sa na základe ručiteľského vyhlásenia
pripojila spoločnosť MERKANTIL s.r.o. Ako bolo z listín súvisiacich s predmetnou finančnou transakciou
zrejmé, v pozícii veriteľa žalovaný v 3/ rade ako fyzická osoba prenechal finančné prostriedky dlžníkovi,
ktorý bol právnickou osobou, preto záujmom žalovaného v 3/ rade bolo záväzkový vzťah zabezpečiť v
súlade so zákonom. Žalovaní v 1/ a v 3/ rade mali za to, že odvolacie dôvody žalobcu neobstoja vzhľadom
aj na okresným súdom citované rozhodnutia nadriadených súdov, preto žiadali rozsudok okresného súdu
potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania.
13. K vyjadreniu žalovaných v 1/ a v 3/ rade sa vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa
16.01.2018 (č.l. 231, 232 spisu). Žalobca zotrval na názore, že úpadca titulom Dohody o ručení ukrátil
uspokojenie svojich veriteľov tým, že bez akéhokoľvek ekonomického dôvodu a výhodnosti pre jeho
majetkovú podstatu prevzal na seba titulom Dohody o ručení ručiteľský záväzok uspokojiť pohľadávku
žalovaného v 3/ rade. Ak by nedošlo k uzatvoreniu Dohody o ručení, výťažok z vymoženia pohľadávok
úpadcu, z ktorých postúpenia získaná odplata vo výške 642.897,85 Eur sa použila na uspokojenie
záväzku žalovaného v 2/ rade voči žalovanému v 1/ rade, mohol slúžiť na pomerné uspokojenie zistených
pohľadávok všetkých konkurzných veriteľov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na výšku v konkurze
prihlásených pohľadávok veriteľov, ktorá predstavovala sumu 2.196.767,59 Eur. Žalobca mal za to, že
boli splnené tak všeobecné, ako aj osobitné podmienky odporovacej žaloby. Žalobca preukázal základnú
hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005
Z.z., preto žiadal, aby na základe ním podaného odvolania bol rozsudok okresného súdu zmenený a
žalobe bolo vyhovené.
14. K vyjadreniu žalobcu v podaní zo dňa 16.01.2018 sa žalovaní nevyjadrovali.
15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ustanovenia § 379,
§ 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania
verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok
okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/46/2018 - 267 zo
dňa 28.02.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 09.04.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
17. K rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu krajský súd primárne uvádza, že sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje
za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP. Vzhľadom k uvedenému preto krajský súd v odôvodnení svojho
rozsudku na zvýraznenie vecne správnych záverov okresného súdu poukazuje na to, že žalobca v
súvislosti s odporovacou žalobou, ktorou sa domáhal neúčinnosti právneho úkonu Dohody o ručení,
ktorá bola dojednaná v čl. V. Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi veriteľom X. K., nar. XX.XX.XXXX,
(žalovaný v 3/ rade), ako právnym predchodcom spoločnosti Asemid Global s.r.o., IČO: 45 256 713
(žalovaný v 1/ rade), dlžníkom spoločnosťou M-C PRINT, spol. s r.o., IČO: 36 333 859 (dlžník), ako
právnym predchodcom spoločnosti TREKON TRADE s.r.o., IČO: 36 341 410 (žalovaný v 2/ rade) a
medzi spoločnosťou MERKANTIL s.r.o., IČO: 34 104 992 (úpadca), ako ručiteľom, na základe ktorej
dohody úpadca prevzal na seba ručiteľský záväzok uspokojiť záväzok dlžníka (toho času žalovaného
v 2/ rade), voči žalovanému v 3/ rade (toho času žalovanému v 1/ rade) vo výške 500.000,- Eur s
príslušenstvom, tak ako je špecifikovaný v čl. I. Zmluvy o pôžičke, voči všetkým konkurzným veriteľom
v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu MERKANTIL s.r.o., IČO: 34 104 992, vedeným Okresným

súdom Žilina pod sp. zn. 6K/3/2015 (ďalej len „Dohoda o ručení), nepreukázal základnú hmotnoprávnu
podmienku pre tento typ odporovacej žaloby, a to podmienku vyplývajúcu z ust. § 57 ods. 4 zákona č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.) ak bol v tejto hmotnoprávnej
podmienke nositeľom nielen povinnosti tvrdenia, ale aj dôkaznej povinnosti.
18. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu, že pre túto žalobu preukázal tak všeobecné, ako aj
osobitné právne predpoklady, pre domáhanie sa určenia neúčinnosti právneho úkonu Dohody o ručení.
Vzhľadom k hmotnoprávnej podmienke vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., keď pri
žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu musí byť preukázané, že ide o ukracujúci právny úkon,
tak k tomuto nestačí len výška v konkurze prihlásených pohľadávok, tak ako na túto sumu pohľadávok
poukazoval žalobca v odvolaní, a to na celkovú sumu 2.196.767,59 Eur, čo aj správne skonštatoval
okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku na strane 11 v odseku 17. odôvodnenia.
19. Krajský súd k odvolacím dôvodom žalobcu zvýrazňuje, že prijatým záverom súdom prvej
inštancie predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, majúca základ vo výsledkoch vykonaného
dokazovania, a preto nemožno konštatovať, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rovnako nemožno akceptovať to, že by rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Základom rozhodnutia
okresného súdu pre posúdenie žaloby žalobcu bolo hodnotenie primárneho hmotnoprávneho základu
(ne)preukázania, že Dohoda o ručení je ukracujúcim právnym úkonom, v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona
č. 7/2005 Z.z.. Ak žalobca chcel byť s takouto žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu úspešný,
bol povinný preukázať tento primárny hmotnoprávny základ odporovacej žaloby, k čomu z jeho strany,
tak ako to vecne správne uviedol okresný súd, nedošlo. Okresný súd na v potrebnom rozsahu zistený
skutkový stav veci aplikoval aj správny právny predpis, a to rozhodné ustanovenia zákona č. 7/2005
Z.z. s dôrazom na primárnu podmienku odporovacej žaloby upravenú v ust. § 57 ods. 4 zákona č.
7/2005 Z.z. Žalobca bol povinný preukázať stav majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) v kvalifikovanej
forme k momentu účinnosti odporovaného právneho úkonu. Žalobcu ťažilo dôkazné bremeno v tom, aby
preukázal stav majetku úpadcu pred uskutočnením napádaného právneho úkonu a po jeho účinnosti,
aby takto preukázaný stav majetku úpadcu umožňoval vyhodnotiť kvalifikovaný dopad právneho úkonu
Dohody o ručení v jeho majetkovej sfére. Okresný súd vecne správne zvýraznil ekonomický dopad
odporovaného právneho úkonu, ktorý je významný a ktorý musí byť žalobcom preukázaný, aby mohol
viesť k záveru o splnení podmienky ukrátenia podľa ust.
§ 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., a to
taký ekonomický dopad, z ktorého vyplýva, že majetok úpadcu po tom, ako nastali účinky odporovaného
úkonu, práve v dôsledku tohto odporovaného právneho úkonu, nepostačuje na uspokojenie prihlásených
pohľadávok konkurzných veriteľov (strana 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu v
ods. 17.). Okresný súd vecne správne skonštatoval, že žalobca bol povinný preukázať to, že odporovaný
právny úkon Dohody o ručení spôsobil zmenšenie majetku úpadcu, a to také kvalifikované zmenšenie,
že potom, ako nastali účinky tohto právneho úkonu, práve v jeho dôsledku majetok úpadcu nepostačoval
na uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov.
20. Vo všeobecnosti v súvislosti s uplatnenou odporovacou žalobou krajský súd uvádza, že
predpokladom odporovateľnosti je vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon
dlžníka, týka sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, je platný, účinný, ukracuje uspokojenie
pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil a v konečnom dôsledku odporovacia žaloba musí
byť podaná v prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu. Hmotnoprávnym predpokladom každej
odporovateľnosti je, že ide o negatívny ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie
pohľadávok veriteľov, resp. ide o ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalobca v konaní musí
preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom
konaní prihlásil pohľadávku. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veriteľov, je právne
irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Všeobecne je možné odporovať iba
tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ide o základný predpoklad odporovateľnosti.
Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad nie je možné napadnúť odporovateľnosťou, resp. nie je
možné byť úspešný v súvislosti s takto podanou žalobou vo vyvolanom súdnom spore. Predpokladom
úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka je to, že žalobca musí tak tvrdiť, ako aj dokázať všetky
hmotnoprávne predpoklady pre odporovateľnosť takéhoto právneho úkonu. Následky spojené s ich
nesplnením sa premietnu do nepriaznivého rozhodnutia, ktoré nepriaznivé rozhodnutie nesie tá sporová
strana, ktorá si tieto povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nesplnila.
21. Účelom inštitútu odporovateľnosti je zabezpečiť ochranu veriteľov pred právnymi úkonmi ich dlžníka,
ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku a tým k zmareniu alebo obmedzeniu možnosti, aby sa veriteľ z
tohto majetku dlžníka uspokojil. Podmienky za ktorých môže správca právnemu úkonu dlžníka odporovať

sú vyjadrené vo všeobecnosti v ust. § 57 a nasl. ust. zákona č. 7/2005 Z.z. Dôkazné bremeno má v
tomto smere výlučne správca. Konkrétny právny úkon dlžníka - úpadcu spôsobí ukrátenie uspokojenia
prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho
majetok v takej miere, že prihlásené pohľadávky veriteľov v rámci konkurzného konania nebudú môcť byť
uspokojené buď vôbec alebo len čiastočne. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický
dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa, resp. veriteľov
je vždy vecou zisťovania, dokazovania v každom konaní. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu
majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti ak majetok dlžníka ktorý
mu zostal postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa.
22. Krajský súd dodáva, že žalobca v danej veci nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka
- úpadcu, a preto nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu.
Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už
nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu,
resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka.
23. Predpokladom každej odporovateľnosti, a teda aj v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.
je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku
dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok
veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho
úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho
úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde
odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka
stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho
úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná.
24. Podľa názoru krajského súdu správca, na ktorom bolo dôkazné bremeno nepreukázal, že majetok
dlžníka pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu Dohody o ručení stačil na uspokojenie
pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti tohto úkonu
došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich
pohľadávok, po účinnosti právneho úkonu Dohody o ručení sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Len
v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka - úpadcu, resp. preukázania týchto majetkových
pomerov k rozhodnému momentu možno potom z jeho zistenia dospieť k splneniu hmotnoprávnej
podmienky ukracujúceho právneho úkonu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Odvolacia
námietka žalobcu, že boli preukázané predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu Dohody o ručení,
tak nebola vyhodnotená ako relevantná. Bol to žalobca, ktorý bol povinný preukázať, že majetok dlžníka
- úpadcu po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok
veriteľov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, k čomu zo strany žalobcu v
rámci jeho dôkaznej povinnosti nedošlo. Okresný súd správne postupoval ak konštatoval nepreukázanie
základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.,
a to, že ide o ukracujúci právny úkon. Za tohto skutkového a právneho stavu potom nebolo dôvodu,
aby boli vykonávané ďalšie dôkazy, hodnotenia a posudzovania k odporovanému právnemu úkonu, a
to ani pokiaľ išlo o tvrdenie spriaznenosti, resp. spriaznenej osoby. K jednotlivým skutkovým podstatám
odporovania je možné pristúpiť až po tom, ako je preukázaná základná podmienka ukrátenia v zmysle
ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ku preukázaniu ktorej v danej veci nedošlo. Pokiaľ žalobca
žalobu o odporovaní právnemu úkonu Dohody o ručení prepájal aj s úkonmi o postúpení pohľadávok
na žalovaného v 1/ rade, tak v tejto súvislosti sa poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 14CoKR 23/2017 zo dňa 26. apríla 2018.
25. Krajský súd dodáva, že záver o ukrátení v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. predpokladá
zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v
majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu,
teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky napadnutého právneho úkonu a bezprostredne po
jeho uskutočnení. Ak žalobca bez ďalšieho poukazoval na výšku v konkurze prihlásených pohľadávok
veriteľov v sume 2.196.767,59 Eur a na skutočnosť, že úpadca v dôsledku pristúpenia k ručiteľskému
záväzku a následného postúpenia pohľadávok na žalovaného v 1/ rade mal znížiť svoj majetok o
sumu 642.897,85 Eur, ktorú sumu žalovaný v 1/ rade ako postupník postúpených pohľadávok vymohol
od dlžníkov úpadcu, tak tieto údaje bez preukázania kvalifikovaného dopadu odporovaného právneho
úkonu na majetok úpadcu, preukázaním a porovnaním stavu majetku pred účinnosťou odporovaného
právneho úkonu a preukázania, porovnania stavu majetku úpadcu po účinnosti odporovaného právneho
úkonu, k čomu zo strany žalobcu v rámci jeho dôkaznej povinnosti nedošlo, nedokázali, že išlo o
ukracujúci právny úkon ako hmotnoprávny základný predpoklad odporovacej žaloby v zmysle ust. § 57

ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Žalobca potom s takouto žalobou nemohol byť úspešný. Dodáva sa zo
strany krajského súdu, že žalobca bol povinný preukázať konkrétny ekonomický dopad odporovaného
právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, k čomu nedošlo.
26. Vyššie uvedené zhodnotenia a závery, ktoré sú v súlade so závermi vyjadrenými okresným súdom
v napadnutom rozsudku, sú v zhode aj s rozhodovacou činnosťou nielen Krajského súdu v Žiline
(rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR 29/2017, 13CoKR 24/2017, 14CoKR 23/2017,
14CoKR 16/2018), ale aj s rozhodnutiami iných všeobecných súdov, a to rozhodnutie KS v Banskej
Bystrici sp. zn. 25CoKR 5/2013, sp. zn. 41CoKR 60/2011.
27. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalobcu nezistil zákonný priestor pre zmenu rozsudku
okresného súdu a na vyhovenie žaloby žalobcu, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok
okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1/ rade, v 2/
rade a v 3/ rade, preto im voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania,
ktorý nárok bol vyjadrený v zhode s postupom súdu prvej inštancie ako nárok spoločný a nerozdielny s
tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za
aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.